Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


1666. Požiar Trnavy 23.júna 1666

31. 5. 2013

    Naše mestá v období stále hroziaceho tureckého nebezpečenstva prežívali tragické chvíle. čo neurobili vojny, dokončila cholera a požiare.

    Trnavu, mesto na rovine s chronickým nedostatkom vody, v 17. storočí uzavreté v hradbách so štyrmi bránami, s domami pokrytými šindľom a slamou, ničili požiare častejšie.

     Roku 1666 mala Trnava okolo 7 000 obyvateľov, v meste bola univerzita, vlacero škôl a seminárov. Od pádu Ostrihoma sídlil tu tiež ostrihomský arcibiskup a kapitula. Mesto žilo rušným kultúrnym a obchodnym životom.

     Rok 1666 bol zlým a suchým rokom, od marca do júla nepršalo.

    Dňa 23. juna 1666 bola streda pred sviatkom Božieho tela. Táto streda bola jedným z najnešťastnejších dní v dejinách mesta Trnavy. Okrem východnej časti mesta v čiare klariský kláštor - dóm - univerzita Trnava zhorela takmer do tla.

     V Archive mesta Trnavy sa nachádza veľmi málo údajov o tomto požiari, pretože zhorela i radnica, kde bol uložený archív, staršíe písomnosti boli niekde mimo a zachovali sa. A čo sa zachovalo, zhorelo roku 1683 za ešte väčšieho požiaru.

     Ako jediné svedectvo očitého svedka zachoval sa v rukopisnom oddelení národneho múzea v Budapešti originál listu so stopami po červenej voskovej pečati, ktorý napísala dňa 5. júla 1666 Eva Kapi, mníška v trnavskom kláštore svätej Kláry, Žofii Bátoriovej, manželke Juraja Rákociho, sídliacej na Trenčianskom hrade.

     List je prosbou o ochranu u mocných tohto sveta. Vanie z neho hrôza bezmocného človeka, ktorý požiar videl a žije ďalej vo vypálenom meste. Nechajme hovoriť Evu Kapi. 

,,...Draha moja milostivá pani, viem, že ste počuli o veľkom nešťasti nášho mesta Trnavy v minulom mesiaci. Dňa 23. juna vypukol veľký požiar, ktorý sa natoľko rozšíril, že zhorelo celé mesto, zostali len dve uličky. Zhorela aj mestská veža, ktorú nechali vybudovať králi. Františkánsky kláštor padol tiež za obeť ohňu. Počet zhorených dospelých a detí nie je zatiaľ známy. Okolo piatej popoludní začalo horieť okolie nášho kláštora a nato bolo už celé mesto v ohni. Vzývali sme len meno Ježiša a Márie a oni nas vyslyšali. V celom meste zostali tri kostoly, svätomikulášsky, univerzitný a náš. Mešťania sa snažia vyzvedieť, kto zavinil požiar, ale márne. Niektorí tvrdia, že to boli Turci z Nových Zámkov, ktorí vyslali vyzvedačov a toho leta chystajú sa vraj vypaliť ešte aj dve zostávajúce ulice. Správa však nie je zaručená. Nové Zámky su odtiaľto na 5 míľ, a tak si može Vaša Excelencia predstaviť, čo my, úbohé mníšky, teraz prežívame... Obilie na poli úplne vyschlo, pretože od Pôstu nepršalo..."

     Protipožiarne opatrenia v Trnave boli prísne. Členovia každého cechu mali pridelené určité uli­ce na okamžitú likvidáciu prípadného požiaru. mestský policajný kapitán často kontroloval stav rebríkov, hákov a studní, ale zdá sa, že 23. júna 1666 všetko zlyhalo. Hrôza a panika pokazili to, čo dokázala chladnokrvnosť.

     V knižnici Spolku svätého Vojtecha v Trnave je obraz neznámeho maliara - františkána, označený písmenami F. G. Obraz predstavuje Pannu Mariu, svätého Antona a svätého Ignáca. Pod tymito postavami je silueta horiacej Trnavy s textom (chronostichon určuje rok 1666).

TVTELARES MEI IN INCENDIO TYRNAVIENSI,

CVR HAS VICTORES NEQUEANT SUPERARE FAVILLAS

PRIORE VENERIS QUI DOMVERE ROGOS

VOTO F. G 

trnava-veduta-1666-3-0.jpg

Horiaca Trnava 1666. Autorom maľby je pravdepodobne františkán  Juraj ( Frater Georgius ). Maľba sa nachádze vo veľkej sieni Arcibiskupského ordinariátu v Trnave

     Pri príležitosti 200. výročia tohto požiaru nechal tento obraz v septembri 1866 odfotograť mestský účtovník F. Némethy - zároveň zastupoval aj funkciu archivára mesta - a k obrazu napísal dvanásťriadkový komentár, ktorý nechal natlačiť. Niekoľko takých exemplárov obrazu ochraňujú staré trnavské rodiny. V komentari upozorňuje na poslednú vežu vpravo, je to veža vtedajšieho evanjelického kostola, ktorý tiež zhorel. 

     V sérii počtových kníh mesta Trnavy zachoval sa register príjmov a výdavkov za rok 1667, ktorý zaznamenáva všetky položky spojené s financovaním výstavby. Už väzba tohto porotokolu dava tušiť hospodárske pomery v meste - register je zaviazaný v pergamene z 15. storočia so štyrmi stĺpcami teologického traktátu. nedostatok materiálu donútil majstrov kníhviazačov používať tieto skvosty.

     Časť registra evidujúceho príjmy informuje nás o obetavosti magistrátu. Zlaté predmety ušetrené požiarom predalo mesto vo Viedni, zbieralo dary, požiadalo dlžníkov, aby vrátili všetky pôžičky (Spišská kapitula 81 zlatých). Ostrihomská kapitula prispela darom 50 zlatých na opravu mestskej veže, poddanská dedina mesta Trnavy Modranka vyplatila 159 zlatých zálohy zo svojich povinných každoročných poplatkov. A v prázdnej mestskej pokladnici sa zhromaždilo do marca 1667 vyše 3 000 zlatých.

      S týmto kapitálom sa pustilo mesto (už roku 1666) do výstavby a opravy ruín. Do roka sa preinvestoval a mesto bolo zhruba vynovené.

     Len za dosky zaplatila mestská pokladňa 250 zlatých, za laty 200 zlatých, za krokvy 75 zlatých, za červené smreky použité na opravu mestských brán 150 zlatých.

     Register eviduje len príjmy a výdavky na mestské stavby, súkromné domy si opravovali  majitelia sami.

     Nemenovanému hodinárovi z Bratislavy, ktorý už roku 1666 urobil hodiny na mestskú vežu platilo mesto 200 zl, zvonolejárovi Baltazárovi Heroltovi z Viedne za zvony zaplatilo 460 zlatých, maliarovi Jakubovi Rastovi, ktorý maľoval mestskú vežu i hodiny 144 zlatých, za práce medirytcov na mestskej veži 62 zlatých, za murárske a kamenárske práce na radnici a na hradbách, ktoré viedol Pietro Spazzo, 180 zlatých, kováčom 115 zlatých, kolárovi 15 zlatých. Najviac stáli tesárske práce na veži, na radnici a na hradbách. Do 21. juna 1667 dostali tesári skoro 900 zlatých a dva okovy vína. Iným remeselníkom platili tiež (tehliarovi za 1 000 tehál 52 zlatých, za kamenárske práce na veži 10 zlatých a tak ďalej).

     Nové strechy Trnavy a reštaurované mestské stavby vydržali 17 rokov, do 7. augusta 1683, keď Trnava vyhorela ešte viac. Podľa zápisov vtedajšieho notára mesta tomuto nasledujúcemu požiaru padlo za obeť aj 4 000 ľudských životov.

 Autor: Univ. prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc. 

Slavín II /1967, Bratislava 1968, s. 83--85 

 

poziar-trnavy-v-r.-1666.-nesignovana-kamenotlac.-priloha-knihy-s.-rucku-z-r.-1868.jpg

Požiar  Trnavy v r. 1666. Nesignovaná kameňotlač. Príloha knihy Š. Ručku z r.1868
 
 
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.