Trnava

 PhDr. Jana Miklovičová (1980), absolventka Katedry histórie a Katedry archeológie UKF Nitra,

externe spolupracuje s Pamiatkovým úradom SR

     Februárovým prevratom v roku 1948 – určite jedným z najvýznamnejších medzníkov v dejinách Československa - sa začalo viac ako štyridsaťročné obdobie komunistickej diktatúry, ktoré významne ovplyvnilo a modifikovalo naše povojnové dejiny. Komunistická strana Československa (ďalej KSČ) ako vedúca sila v spoločnosti, cítiac sa silná vďaka podpore predovšetkým Sovietskeho zväzu a všeobecným vývojom udalosti v štátoch strednej a východnej Európy, uzurpovala si prvenstvo v každej oblasti spoločenského života. Úlohou číslo jeden sa stala „ochrana novonastoleného politického systému, ktorá bola postavená na roveň ochrany štátu“.¹ Komunistická strana preto v rámci očisty spoločnosti od všetkých elementov, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom spochybniť jej postavenie a autoritu, neváhala využiť na tento cieľ všetky prostriedky, ktoré ani zďaleka nie výnimočne prekračovali hranicu zákonnosti. Tzv. masová nezákonnosť sa tak stala jedným z typických znakov obdobia, predovšetkým koncom 40. a počas prvej polovice 50. rokov, keď dosiahla svojho vrcholu.

Perzekúcie, samozrejme, pokračovali aj v ďalšom období, odlišovali sa len svojou formou a intenzitou. Masová nezákonnosť nadobúdala rôzne podoby – od existenčného postihu (strata zamestnania, obmedzovanie deti v štúdiu na vysokých školách, kontrola osobnej korešpondencie, násilne presťahovávanie atď.) až po násilnosti najhrubšieho zrna, zaraďovanie do táborov nútených prac, uväznenie.

Jedno z najvýznamnejších postavení pri očiste spoločnosti od „škodlivých elementov“ mali tzv. akčne výbory Národného frontu (ďalej NF), resp. na Slovensku Slovenského národného frontu (ďalej SNF), ktoré v obciach, okresných a krajských mestách, ale aj výrobných podnikoch a rôznych organizáciach – teda všade tam, kde to „bolo potrebné“ – začali vznikať v priebehu februára 1948.²

Akčne výbory boli, prirodzene, úplne podriadene Komunistickej strane (ďalej KS), aj keď v počiatočnom období mohli byť ich členmi aj inostraníci. Komunisti si z akčných výborov vytvorili nastroj, ktorý mal zabezpečiť cestu k nastoleniu monopolnej moci.

Akčne výbory tvorili organizovaný systém, ktorý mal pokryť potreby zabezpečenia komunistickej moci v štáte a zasahoval v podstate do každej oblasti života československej spoločnosti.

Február 1948 a vznik akčných výborov

V podstate ihneď po vypuknutí vládnej krízy, dňa 21. februára 1948, Klement Gottwald vo svojom prejave na Staromestskom námestí v Prahe vyzval k vytváraniu akčných výborov v mestách, obciach, závodoch, spoločenských organizáciach na jediný účel - a tým bola očista verejného života od politických protivníkov KSČ.³

Na Slovensku ešte v ten istý deň vystúpil s obdobnou výzvou podpredseda vlády a predseda Komunistickej strany Slovenska (ďalej KSS) Viliam Široký.⁴

Výzva o zakladaní akčných výborov sa rozšírila medzi členmi KSČ veľmi rýchlo - niekde vznikali dokonca už v deň Gottwaldovho prejavu^.5 23. februára je zástupcami strán a spoločenských organizácii utvorený prípravný výbor na založenie Ústredného akčného výboru Národného frontu (ďalej UAV NF). Dva dni nato sa jeho predsedom stava podpredseda vlády Antonín Zápotocký, podpredsedom Rudolf Slánsky a Zdeněk Fierlinger, generálnym tajomníkom Alexej Čepička.⁶

25. februára 1948 je zvolený prípravný výbor Akčného výboru SNF a sedemčlenné predsedníctvo na čele s Viliamom Širokým, kde si komunisti - podobné ako v UAV NF v Prahe - zabezpečili výraznú prevahu.⁷ 8. marca 1948 bol za prvého podpredsedu UAV SNF zvolený generálny tajomník KSS Štefan Bašťovanský, za druhého podpredsedu predseda Slovenskej odborovej rady František Zupka a za generálneho tajomníka UAV SNF tajomník Ústredneho výboru KSS Ladislav Holdoš.⁸

Ustanovujúca schôdza Okresného akčného výboru SNF (ďalej OAV SNF) v Trnave, z dokumentov ktorého autorka pri svojom archívnom výskume čerpala, sa konala 26. februára 1948. Jeho predsedom sa stal Mikuláš Gašparík, prvým podpredsedom Ján Válek (za Demokratickú stranu), druhým podpredsedom Josef Bachratý, tajomníkom Jaromir Klír. Prve riadne zasadnutie sa konalo na druhy deň, 27. februára 1948.⁹

Po februárovom prevrate 1948 vedenie KSČ vyhlasuje tzv. ostrý kurz proti reakcii. Čistky, ku ktorým následne došlo a ktoré mali pokračovať s rôznou intenzitou a na rôznych úrovniach prakticky po cele obdobie komunistického režimu, boli zahájené a realizované práve prostredníctvom akčných výborov NF. Karel Kaplán označuje tuto prvú vlnu politických perzekúcii ako „politickú pomstu víťazov nad porazenými“.¹⁰

V nasledujúcom období sa tak činnosť akčných výborov stala ohnivkom, aj keď nie jediným, ale určité jedným z najdôležitejších v reťazi masovej nezákonnosti - ta sa stala „politickým programom, širila sa ako reťazová reakcia, prenikala do všetkých porov života spoločnosti a postupne sa premenila na normálnosť každodenného života“.¹¹ Jej uplatňovaním v bežnom živote sa rodil novy politický režim.

Akčne výbory, ktoré začali vznikať už 21. februára 1948 a v najbližších dňoch, posobili počas prvých týždňov ako „rozhodujúca mocenskopolitická sila“¹² v Československu.

      Vznikli za účelom očistiť celu spoločnosť od „triedneho nepriateľa“,¹³ a tym vydláždiť cestu komunistom k pevnému uchopeniu moci.

Ako sa píše v Smerniciach pre prácu akčných výborov NF, vydaných UAV SNF, „činnosť akčných výborov Národného frontu smeruje k tomu, aby bola potlačená reakcia, aby boli odstránené reakčne živly z verejného života a aby bol upevnený režim ľudovej demokracie“.¹⁴

Jan Pešek uvádza v podstate dve roviny pôsobenia akčných výborov: na jednej strane navrhovali zaisťovanie nepohodlných osob, čo už zabezpečovali iné organy, napr. štátna bezpečnosť¹⁵ (ďalej ŠtB), a na strane druhej zbavovali nežiaduce osoby funkcii, prepúšťali z prace alebo preraďovali osoby na podradnejšie pracovne miesta.¹⁶ Činnosť akčných výborov bola teda zameraná predovšetkým na neustále sledovanie hospodárskych, politických, sociálnych a kultúrnych pomerov a na základe zistených skutočnosti sa akčne výbory mali postarať, „aby boli urobene v záujme riadneho chodu verejného života“¹⁷ príslušné opatrenía.

Špecifikom pôsobenia akčných výborov bolo, že počas prvých mesiacov nebola ich existencia právne nijako podložená. K právnemu ukotveniu ich vyčíňania došlo až v júli 1948 zákonom č. 213.

Dňa 15. apríla 1948 boli všetkým oblastným a okresným akčným výborom SNF o opatreníach akčných výborov, ktoré mali zaslané obežníky, týkajúce sa osnovy zákona akčne výbory pripomienkovať. Tento zákon mal dať „... právnu sankciu všetkým opatreníam akčných výborov nimi prevedených od 20. februára 1948 do dňa vyhlásenia zákona z dôvodu verejného záujmu“.¹⁸

Ako sa v obežníku ďalej uvádza, „za tieto opatrenia nestíha členov akčných výborov trestne a občianske pravo, pokiaľ ich jednanie neuzná Ústredný akčný výbor Národného frontu tak nespravodlivými a svojvoľnými, že sa nemôže pokladať ako prevedené vo verejnom záujme“.¹⁹

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že akčne výbory a ich reprezentanti sa týmto mali stať nositeľmi určitého druhu „imunity“, ktorá sa vyznačovala aj spätnou platnosťou. Zaujímavosťou je, akým alibizmom UAV SNF zdôvodňuje správnosť takéhoto konania: „Tým, že takéto jednania, ktorým nedá Ústredný akčný výbor Národného frontu podľa § 3 pečať zákonnosti svojim prehlásením, budu cestou práva zrušene, je iba podtrhnutá zákonnosť ostatných opatrení akčných výborov. Autoritu akčných výborov upevňuje ďalej i ustanovenie § 4, ktorý ukladá verejným organom a úradom, teda i národným výborom, povinnosť dbať opatrení a rozhodnutí akčných výborov.“²⁰

Zaujímavé konštatovania priniesla dôvodová správa, priložená spolu s návrhom tohto zákona.²¹

Ako z nej vyplýva, v prípade návrhu tohto zákona teda jednoznačne ide o akési ospravedlnenie vyčíňania akčných výborov od obdobia ich vzniku, ktoré sa dodatočne snaží legalizovať po právnej stránke ich činnosť. Navyše, § 2 návrhu tohto zákona uvedené len potvrdzuje – najmä keď sa v zvláštnej časti dôvodovej spravy k návrhu tohto zákona k § 2 píše: „Toto ustanovenie je len logickým dôsledkom a rozvedením zásad vyslovených v § 1, lebo keď ide o opatrenía protiprávne, nemožno nikomu uložiť ani civilnú ani trestnú zodpovednosť.“²²

Pod opatreniami v zmysle § 1 sa rozumeli najmä „zásahy do pracovných /služobných/ pomerov, do oprávnení členov záujmových alebo stavovských organizácii vykonávať slobodne povolania alebo živnosti, alebo do činnosti organizácii zriadených podľa príslušných spolčovacích predpisov alebo podľa zákona o spoločenstvách“.²³

„Očistu verejného života“, ktorá bola realizovaná akčnými výbormi v Československu po právnej stránke teda zastrešil až zákon č. 213 z 21. júla 1948.²⁴

Až v tomto momente dostávajú činnosťou akčných výborov postihnutí občania možnosť odvolať sa proti rozhodnutiam akčných výborov.²⁵

Možnosť odvolania sa však bola v tomto prípade viac než diskutabilná. Na jednej strane odvolanie nemalo odkladný učinok²⁶ - ak sa teda postihnutý občan aj odvolal, oparenie akčného výboru bolo napriek odvolaniu realizované.

Na strane druhej, odvolať sa bolo postihnutému umožnené len so súhlasom UAV NF: „Za činnosť akčných výborov možno podľa § 1 považovať len také jednania, opatrenia alebo rozhodnutia, ktoré vo verejnom záujme sledujú ochranu alebo zabezpečenie ľudovodemokratického zriadenia alebo očistu. Kde týchto podmienok niet, môže Ústredný akčný výbor Národného frontu prehlásiť, že nešlo o jednania, opatrenía alebo rozhodnutia akčných výborov. Až keď bolo toto prehlásenie Ústredným akčným výborom NF vydané, môže sa postihnutý so svojimi nárokmi obrátiť na porad práva.“²⁷

Na základe uvedeného je len logické, že možnosť „obrany“ voči rozhodnutiam akčných výborov po právnej stránke bola minimálna a viac-menej formálna.

Vyčíňaniu akčných výborov tak skutočne nič nestalo v ceste, o čom svedči aj fakt, že mohli niekoľko mesiacov fungovať napriek neexistencii zákonného podloženia, pričom a dokázali vyhnúť akýmkoľvek sankciám. Naopak, stali sa jednou z najvýznamnejších inštitúcii v pofebruárovom Československu.

Personálne zloženie akčných výborov

        Rovnako ako vo všetkých ostatných štátnych úradoch a inštitúciach, aj akčne výbory museli byť zložene z členov, ktorí boli bezpodmienečne lojálni voči režimu; boli tvorené „zo spoľahlivých, republike a národu verných a osvedčených občanov, zo zástupcov politických stran a zo zástupcov celonárodných v ústredí odbojových zväzov (zväz slovenských partizánov, zväz protifašistických väzňov, zväz vojakov Slovenského národného povstania, atď.)“.²⁸

Čo sa týka straníckej príslušnosti, v Smerniciach pre prácu akčných výborov NF sa uvádza, že „v akčnom výbore Národného frontu môžu byť len takí zástupcovia politických strán, ktorí stoja pevne za Gottwaldovou vládou a ktorí chcú uskutočňovať program vlády. Z bývalej Demokratickej strany možno prijímať do akčných výborov len takých príslušníkov, ktorí sa jasne a verejne odhraničili od protiľudovej a reakčnej, kapitalistickej a veľkostatkárskej politiky ursínyovsko–lettrichovskeho vedenia bývalej Demokratickej strany“.²⁹ Zároveň „vyšší organ Národného frontu ma pravo preskúmať zloženie nižších organov Národného frontu a vylúčiť z nich takých členov, ktorí nevyhovujú uvedeným podmienkam a nie sú spoľahlivými zástancami ľudovodemokratického režimu. V takých úradoch a v takých organizáciach a inštitúciach, do ktorých sa votreli protištátne a rozvratne reakčne živly, tvoria sa akčne výbory zo štátne spoľahlivých, republike verných a ľudovodemokratickému režimu oddaných zamestnancov dotyčných úradov alebo členov dotyčných organizácii. Hlavnou úlohou týchto akčných výborov je očistiť úrad alebo organizáciu od reakčných živlov a takto zabezpečiť, aby budovateľské úsilie nášho ľudu nebolo marené. Pôsobnosť týchto akčných výborov je obmedzená na obor, pre ktorý boli vytvorene“.³⁰

Členmi akčného výboru SNF boli predsedovia okresných výborov rôznych inštitúcii (výrobné podniky, združenia, záujmové organizácie atď.).³¹

Samozrejme, išlo o inštitúcie, ktoré pôsobili v príslušnom regióne, z čoho vyplýva, že zloženie členstva sa menilo v závislosti od okresu.

V archívnych dokumentoch OAV SNF v Trnave sa nachádza aj niekoľko kópii tlačív, ktoré informujú o zložení členov miestnych akčných výborov SNF (ďalej MAV SNF). Tu sa v predtlačenom upozornení píše: „Na základe uznesenia Okresného výboru Slovenského národného frontu predsedami miestnych výborov SNF sú väčšinou predsedovia miestnych národných výborov, môžu byť aj podpredsedovia, ale vždy funkcionár, ktorý je aktívne činný... Miestny výbor SNF možno ešte doplniť, napr. ak je v mieste závod, to záleží na miestnych podmienkach v obci, koho treba pre dobru spoluprácu a koordináciu.“³²

K tejto problematike sa ústredne organy vrátili ešte v roku 1957, keď bolo stanovene, že „za predsedov miestnych výborov SNF nech sú vybraní vedúci funkcionári miestnych národných výborov (komunisti) a ďalší členovia, predsedovia základných organizácii SNF s prihliadnutím na to, aby vo výbore boli i bezpartajní a ženy“.³³

Tato situácia sa ale zasadne odlišovala od situácie v roku 1948, keď UAV SNF ešte poukazoval na to, že „v niektorých miestach a okresoch sa vyskytli prípady, že predsedovia akčných výborov SNF sú zároveň predsedami národných výborov. Z hľadiska rozdielneho poslania týchto jednotlivých orgánov nie je možne zlučovať funkciu predsedu národných výborov a akčných výborov SNF. K vysloveniu tohoto stanoviska sme vedení skúsenosťami... miestne akčne výbory začali sa zaoberať záležitosťami... národných výborov a neprevádzali svoje vlastne ukoly“.³⁴ Napriek tomuto konštatovaniu v obciach, kde nebol vytvorený MAV SNF, niektoré jeho kompetencie na seba preberal práve miestny národný výbor.

K personálnym výmenám vo vedení akčných výborov dochádzalo pomerne často. Oficiálne dôvody boli dva. Na prvom mieste musíme spomenúť prijatie funkcie, ktorej vykonávanie bolo nezlučiteľné s vykonávaním funkcie v akčnom výbore. V takomto prípade bolo odvolanie z funkcie logické vzhľadom na momentálne platne predpisy a nariadenia ústredných orgánov.

Avšak nemenej dôležitým a často praktizovaným bolo odvolanie z politických dôvodov. Stačilo, aby funkcionár dal najavo čo len naznak nespokojnosti s režimom. V nariadení Krajského akčného výboru SNF (ďalej KAV SNF) v Bratislave z dňa 17. augusta 1948, ktoré nariaďovalo okamžite uskutočnenie reorganizácie MAV SNF v obci Sucha nad Parnou, sa piše: „Vytvorenie akčných výborov vyžiadala si doba, kedy bolo treba poraziť reakciu a iné živly nepriateľské nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu. Akčne výbory musia byť strážcami pokoja a poriadku... Funkcionári akčných výborov musia byť príkladom na každom kroku svojej prace.“³⁵ A ďalej: „V revolučných chvíľach februárových dni dostali sa do akčných výborov ľudia, ktorísi teraz členstvo v akčnom výbore nezaslúžia, lebo sa neosvedčili ako dobrí bojovníci za socializmus...“36 Sprava o činnosti OAV SNF v Trnave za mesiac január a február 1949 zasa hovori o tom, že „zloženie starého Okresného akčného výboru SNF nam ako také vôbec nevyhovovalo a to za 1./ členovia sa riadne neschádzali 2./ mnohí z nich nemaju kladny pomer k nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu“.³⁷

Štruktúra a spôsob práce akčných výborov

      Fenomén akčných výborov vytváral prísne organizovanú hierarchiu. V celoštátnom meradle najvyššou inštanciou bol UAV NF v Prahe, na Slovensku to bol UAV SNF, sidliaci v Bratislave. Pod neho spadali jednotlive KAV SNF,³⁸ ďalej OAV SNF.

Najnižšiu zložku predstavovali MAV SNF, vznikajúce pri miestnych národných výboroch v jednotlivých obciach.

Špecifikom boli akčne výbory vznikajúce vo vedení niektorých organizácii, ako boli yýrobné podniky³⁹ atď.

Akčne výbory však nevznikali vo všetkých organizáciach, dokonca ani vo všetkých obciach – mali vzniknúť len tam, kde to „bolo potrebné“, to znamená tam, kde prejavy „nespokojnosti“ dosahovali určitú mieru. Napriek tomu bolo žiaduce (a často aj dôrazne vyžadované), aby akčne výbory boli vytvorene v každej obci.

Všetky akčne výbory od UAV po akčný výbor v najmenšej obci spajala uzka spolupráca. Každý obežník z ústredia sa dostal na kraje, z nich na okresy, z okresov do jednotlivých obci.⁴⁰

Zatiaľ čo KAV, OAV a MAV SNF tvorili akúsi miestnu štátnu spravu, akčne výbory pri organizáciach slúžili výlučne na represie voči členom, resp. zamestnancom príslušnej organizácie.

Čo sa týka vzťahu akčných výborov k miestnym národným výborom, resp. ostatným inštitúciam štátnej spravy, už v zákone bola ukotvená povinnosť ostatných inštitúcii rešpektovať rozhodnutia akčných výborov a spolupracovať s nimi. Dokonca sa zdá, že akčne výbory mali v istých oblastiach nadradene postavenie voči týmto inštitúciám, keďže „uznesenia akčného výboru sú záväzné pre všetky inštitúcie v obvode jeho pôsobnosti a musia byť nimi uskutočnene“.⁴¹

Rovnako v Smerniciach pre prácu akčných výborov NF sa píše: „Akčne výbory Národného frontu sú trvalými organmi a predstaviteľmi vole ľudu. Nenahrádzajú národne výbory alebo dočasne správne komisie obci a okresov, alebo iné organy verejnej spravy, ale spolupracujú s týmito organmi, sledujú ich činnosť, navrhujú im také opatrenía, ktoré sú prospešne ľudu a staraju sa o to, aby vládne opatrenía a zákony boli uskutočňované na každom poli verejného života... V záujme zvládnutia hospodárskych a administratívnych úloh je potrebné, aby úrady a inštitúcie hneď vošli do styku s akčnými výbormi Národného frontu, aby s nimi spolupracovali, všestranne umožňovali ich prácu, ako aj dbali na podnety akčných výborov.“⁴²

Pri akčných výboroch – v závislosti od situácie v tom-ktorom obvode pôsobnosti – veľmi často pôsobili rôzne komisie, ktoré mali efektívnejšie riešiť úlohy akčného výboru v príslušnej sfére. Takto fungovala pri niektorých akčných výboroch napr. komisia pre očistu, komisia hospodárska, komisia pre otázky výživy a ďalšie.⁴³

Komisie vznikali aj pri príležitostiach poriadania rôznych slávnosti (napr. komisia pre prípravu osláv 1. mája atď.), volieb, referend a podobné.

Členmi komisii boli najmä členovia akčných výborov. Avšak do týchto komisii bolo možne prizvať i ďalších občanov-nečlenov, pričom kritéria ich výberu boli také iste, ako pri výbere členov akčných výborov.

Par informácii o organizácii činnosti akčných výborov poskytuje Sprava o činnosti OAV SNF v Trnave z decembra 1953. Z nej sa dozvedáme, že predsedníctvo OAV SNF v Trnave sa schádzalo približne raz za 14 dni. Raz za mesiac sa konali porady vedúcich tajomníkov zložiek NF.⁴⁴

Ako bolo uvedené, hlavnou náplňou činnosti akčných výborov bolo uskutočnenie očisty spoločnosti od všetkých „reakčných živlov“, ktoré by mohli narušovať pokojne prevzatie moci komunistami.

Aj keď istý čas toto prebiehalo doslova živelne, čoskoro boli akčným výborom zaslané príslušné smernice.

Stalo sa tak v apríli 1948, keď bol všetkým akčným výborom SNF zaslaný obežník UAV SNF v Bratislave. Hovoril o kritériách, ktoré mali byť akčnými výbormi uplatňované pri odstraňovaní nežiaducich osob z verejného a politického života.45 Týmto osobám malo byť odňate pravo voliť. Obežník zároveň nariaďoval aj okamžite vytvorenie tzv. očistnej komisie pri každom akčnom výbore.

Podľa týchto kritérií z verejného a politického života mal byť vylúčený každy občan, ktorý „je odsúdený alebo proti nemu sa vedie trestne pokračovanie podľa zákona na ochranu republiky; kto bol potrestaný podľa zákona na ochranu dvojročnice; kto vedome usiloval o hospodársky rozvrat, vyzýval na neplnenie dodavok, k zníženiu pracovnej výkonnosti, zlomyseľne vykladal zmysel hospodárskej pomoci ZSSR a hospodárskych vzťahov s našimi spojencami; kto svojim postupom vedome hatil hospodárske, sociálne a kultúrne povznesenie Slovenska a vyrovnanie rozdielov medzi slovenskými a českými zemami; kto prevádzal čierny obchod, verejne odrádzal občianstvo od účasti na dobrovoľných pracovných brigádach, alebo sa dopustil sabotáže vo výrobe; kto svojim postupom napomáhal k udržovaniu zvyškov nacizmu a fašizmu v akýchkoľvek formách; kto aktívne usiloval o oslabenie slovanskej spolupráce a družby; kto svojim počínaním bránil uskutočneniu myšlienky zjednotenia národa a najmä jeho pracujúcich zložiek; kto zneužil verejne alebo politické funkcie k svojmu obohateniu; kto prijímal úplatky.“⁴⁶

Škála dôvodov, resp. zámienok na prevádzanie očisty spoločnosti bola teda veľmi široká – niektoré body mohli byť vysvetľované viacerými spôsobmi a takto poskytovali akčným výborom široké spektrum možnosti vlastnej interpretácie.

Tieto kritéria na jednej strane boli teda vypracované veľmi všeobecne, na strane druhej však veľmi obozretne, pretože dávali akčným výborom v podstate voľnu ruku pri ich činnosti.

Najvýznamnejšie oblasti pôsobenia akčných výborov SNF

Na základe výskumu archívnych dokumentov pochádzajúcich z činnosti OAV SNF v Trnave možno skonštatovať, že okruh pôsobnosti akčných výborov bol skutočne rozsiahly. Akčne výbory zbierali údaje o nepohodlných osobách; zasielali informácie o nich nadriadeným organom a iným inštitúciám; zabezpečovali účasť občanov vo voľbách, na rôznych slávnostiach; starali sa o „dôstojný“ priebeh týchto akcii; rozhodovali, kto ostane vo funkcii, v zamestnaní bez ich súhlasu radový občan nezmohol prakticky nič.

Z niektorých oblasti pôsobenia OAV SNF v Trnave v porovnaní s inými sa nám zachovalo výraznejšie množstvo dokumentov. Môže to byť dôkazom toho, že akčne výbory sa týmto oblastiam venovali intenzívnejšie než tým ostatným, je však možne, že tieto oblasti len vyžadovali intenzívnejšiu administratívnu agendu.

Tieto oblasti možno rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú skupinu predstavujú perzekúcie, resp. očista akéhokoľvek druhu - najviac sa prejavujú perzekúcie namierené proti cirkvi a jej predstaviteľom, ďalej perzekúcie voči dedine v procese kolektivizácie, v menšej miere perzekúcie voči predstaviteľom nekomunistických strán.

Druhu skupinu predstavujú oblasti, ktoré nemožno charakterizovať ako perzekúcie, ale zahŕňajú v sebe výrazný druh obmedzení, prípadne usmerňovaní radového občana. V najvýraznejšej miere sa tu prejavujú obmedzovania občana prostredníctvom vydávania odporúčaní povolení alebo posudkov a ideologické pôsobenie na občana využívaním propagandy v priprave udalosti politického a spoločenského charakteru.

Pozornosť akčných výborov sa takmer ihneď po ich vzniku zamerala na predstaviteľov nekomunistických strán. V počiatočnom období, keď ich komunisti ešte aspoň navonok tolerovali, boli dokonca priamo členmi akčných výborov. V Trnave napríklad ihneď po založení OAV SNF spomedzi 23 členov štyria boli členmi Strany slovenskej obrody, ktorá bola založená časťou členov bývalej Demokratickej strany (pod silným vplyvom KSS), dvaja členovia OAV boli bezpartajní. Ostatní boli členmi KSS.

Inostraníci, pochopiteľne, boli neustále pod drobnohľadom komunistických funkcionárov akčných výborov, ktorí boli povinní zasielať zistene informácie nadriadeným organom.⁴⁷ Ešte v roku 1951 UAV SNF inštruuje ostatne akčne výbory nasledovne: „Nezdeľujte im (predstaviteľom Strany slovenskej obrody a Strany slobody v okresoch – pozn. J. M.) rôzne veci tajneho razu, nemusia byť zasvätení do všetkého, ale snažte sa ich v jednotlivých akciách využiť a dať im možnosť prejaviť skutkami ich pomer k ľudovodemokratickému zriadeniu.“⁴⁸

   V neskoršom období v súvislosti s celkovou zmenou postoja komunistov k ostatným politickým stranám sa už inostraníci z týchto postov vytrácajú. Veľmi skoro dochádza k ich postupnému vylučovaniu nielen z akčných výborov, ale celkovo z verejného života.⁴⁹

     Už v marci 1948 UAV SNF v Bratislave usúdil, že je potrebné „uložiť Oblastným a Okresným akčným výborom SNF, aby okamžite vypracovali... zoznam osob, ktoré pre svoju nepriateľskú činnosť proti ľudovodemokratickému zriadeniu majú byť vylúčene z verejného života...“⁵⁰ a takisto „okamžite preskúmať zloženie vedúcich orgánov... Strany slobody a postarať sa o to, aby kompromitované osoby boli z týchto organov odstránené“.⁵¹

     Ešte v polovici 50. rokov ústredie stále prejavuje záujem o pôsobenie členov ostatných politických strán, prípadne bezpartajných funkcionárov, avšak je evidentne, že tento záujem ma už len čisto kontrolný charakter⁵² – hlavná časť prace v tejto oblasti už bola urobená.

Tak ako mala činnosť akčných výborov dosah na celu spoločnosť, rovnako ho mala aj na jednotlivca. Jej vplyv sa prejavoval v bežnej praxi predovšetkým prostredníctvom vydávania odporúčani na povolenie akejkoľvek činnosti – či už išlo o nástup občana do nového zamestnania, vycestovanie do zahraničia a pod.

Začiatkom novembra 1948 bol okresným akčným výborom SNF zaslaný obežník UAV NF v Bratislave, ktorý špeciálne upozorňoval na to, že: „... nie je vecou akčných výborov SNF dávať... potvrdenia o štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti a pod.“⁵³

Napriek tomu, práve takéto potvrdenia, vyjadrenia či posudky – ako boli dobovou terminológiou nazývané - tvoria v období 40. až 50. rokov v podstate základ agendy OAV SNF v Trnave.

takéto potvrdenia sa vyžadovali pri uchádzaní sa a nástupe do nového zamestnania,⁵⁴ preverovaní politickej spoľahlivosti funkcionárov,⁵⁵ pri vycestovaní do cudziny či pri vstupe do akýchkoľvek verejných združení a organizácii.⁵⁶

V týchto potvrdeniach sa preverujúci organ zameriaval v prvom rade na „pomer ku KSS, ľudovej demokracii a k ZSSR“, ďalej politickú príslušnosť, „postoj k februárovým udalostiam“, sociálny pôvod preverovanej osoby a na poslednom mieste „odborne znalosti, osobný život a charakterove vlastnosti a pomer k ľuďom“.⁵⁷

Koncom 50. rokov dochádza v náplni činnosti akčných výborov SNF (teraz už len výborov SNF) v tejto oblasti k zásadnej zmene. Podľa platných smerníc nadriadeného orgánu kádrove posudky môžu vydávať výlučne a len na základe žiadosti nadriadeného organu.

V archívnych materiáloch OAV SNF v Trnave evidujeme viaceré odpovede na žiadosti o vydanie kádrových posudkov, v ktorých tato inštitúcia odkazuje žiadateľa na príslušný miestny národný výbor, prípadne miestny výbor KSS.⁵⁸

Ako vyplýva z ďalších dokumentov, žiadateľ sa mohol obrátiť aj na zamestnávateľa preverovanej osoby.

Akčne výbory vydávaním posudkov, potvrdení alebo odporučaní výrazne zasahovali do života bežného občana. V ich moci bolo neumožniť prijatie žiadateľa do zamestnania, neudeliť mu povolenie vycestovať do zahraničia či len združiť sa v záujmovej organizácii. Dôsledky však boli evidentne nielen pre konkrétneho občana, ale samozrejme, aj pre jeho rodinných príslušníkov a blízkych priateľov, rovnako aj pre širší okruh známych. Činnosťou akčných výborov tak bol dotknutý v podstate každý jeden občan Československa.

Cirkev ako inštitúcia s prisne organizovanou hierarchiou predstavovala pre komunistickú moc nepriateľa číslo jeden, a preto musela pocítiť pôsobenie akčných výborov asi najintenzívnejšie. Akčne výbory plnili jednu z najdôležitejších úloh pri „decimácii“ cirkvi.⁵⁹ Ich pôsobenie pozostávalo z najrozličnejších činnosti od sledovania jednotlivých duchovných,⁶⁰ vedenia agendy o ich pôsobení, cez násilne vysťahovávanie cirkevných budov, až po navrhovanie koncepcie plánu ďalšieho postupu voči cirkvi ústrednými organmi. Pri UAV SNF pôsobila cirkevnákomisia⁶¹ a cirkevné oddelenie,⁶² ktoré - napriek tomu, že ich vznik nebol právne podložený - zohrávali významnú úlohu v proticirkevnej politike KSS.

Všetci kňazi boli neustále kontrolovaní cirkevnými referentmi, ktorí v pravidelných správach informovali predsedníctvo akčných výborov o ich pohybe, obsahu ich kázni, majetkových pomeroch, rodinných pomeroch, povahových črtách a pod., čo sa veľmi výrazne odzrkadľuje aj v náplni agendy OAV SNF v Trnave.

Zozbierané informácie referenti zhromažďovali vo forme dotazníkov, ktoré boli vedene o jednotlivých cirkevných hodnostároch. V dotazníkoch sa akčne výbory zameriavali najmä na nasledovne informácie o jednotlivých farnostiach: zoznam duchovných, pôsobiacich vo farnostiach; v čom hmotne prispievajú; koľko akej pôdy ma farnosť; aké púte konajú; meno kostolníka atď.

V dotazníkoch, týkajúcich sa jednotlivých predstaviteľov cirkevnej hierarchie od kňazov až po hodnostárov, boli evidované informácie, ako adresa bydliska preverovanej osoby, informácia, s kým žije v domácnosti, vzdelanie preverovanej osoby, jej sociálny pôvod, majetkove pomery, povaha, vplyv na veriacich, obsah kázni, informácie o prípadnom pobyte v zahraničí a ďalšie. Zvláštny dôraz kládli akčne výbory predovšetkým na to, aké bolo správanie preverovanej osoby pred a počas volieb a aký ma pomer k ľudovodemokratickému zriadeniu.⁶³

myslom a hlavným cieľom tejto činnosti bolo získať prehľad o kňazoch, rehoľníkoch, biskupoch a ich vzťahu ku komunistickému režimu. Aj keď spočiatku komunistická strana nedávala otvorene najavo svoj skutočný vzťah k cirkvi a k náboženstvu ako takému, postupne začina aj verejne presadzovať úplnú ateizáciu spoločnosti. V tomto jej mali byť nápomocní práve „pokrokovo zmýšľajúci“ kňazi, ktorí mali veriacich pripraviť na postupne pretvorenie celej spoločnosti po stránke duchovnej.

Skutočný teror rozpútali akčne výbory nielen proti predstaviteľom cirkvi, ale aj voči československému vidieku. Ich úlohou bolo „rozvinúť masovopolitickú prácu, názornú a osobnú agitáciu pri upevňovaní a zakladaní jednotných roľníckych družstiev, zvlášť venovať pozornosť obciam, kde sa zakladajú JRD“.⁶⁴

Akčne výbory mali v tejto oblasti široké právomoci od monitorovania situácie až po trestne sankcie voči „triednemu nepriateľovi“. Tie sa pohybovali v širokých medziach a výrazne zasahovali do existenčných podmienok postihnutých občanov.⁶⁵

Pri MAV SNF boli zriadene tzv. vyživovacie komisie, ktorých úlohou bolo „presne si zistiť, ktorý roľník koľko doteraz odovzdal“.⁶⁶ V kompetenciách akčných výborov tak bolo, „aby proti sabotérom dodavkových povinnosti čo najostrejšie zakročili“,⁶⁷ pričom formy tohto zákroku sa spravidla pohybovali vo veľmi širokom spektre.⁶⁸

Tuto situáciu sledovali referenti akčných výborov, ktorí pravidelne mali podávať spravy nadriadeným organom.⁶⁹ Tieto spravy obsahovali väčšinou zoznamy obci okresu, ktoré koľko poľnohospodárskych produktov odovzdali, či splnili plán.⁷⁰ V tejto sfére postupovali podľa obežníka UAV SNF v Bratislave z dňa 10. septembra 1948.⁷¹

Referenti akčných výborov v spolupráci s ďalšími inštitúciami (predovšetkým miestnymi národnými výbormi⁷²) však nepôsobili výlučne ako informátori nadriadených organov a kontrolný orgán, vyvíjali aj činnosť propagačnú, keď rozširovali medzi občanmi myšlienku vstupu do jednotných roľníckych družstiev (ďalej JRD) a jeho výhodnosť.⁷³ Spravy nadriadeným organom zasielali aj v takýchto prípadoch – najmä, ak usúdili, že sa niekde „prejavuje činnosť triedneho nepriateľa“ a ľudia odmietajú vstup do JRD.⁷⁴

Propaganda - presnejšie jej organizácia a príprava na jej uplatnenie v praxi - patrila k oblastiam, kde sa pôsobenie akčných výborov prejavovalo obzvlášť intenzívne - či už išlo o propagandu výsostne politickú, propagandu kultúrnu a podobné.

Propaganda sa v súvislosti s akčnými výbormi objavuje najmä v oblasti ideologickej prípravy pri príležitosti priprav rôznych slávnosti – teda udalosti spoločenského, resp. spoločensko-politického charakteru, ako aj udalosti vyslovene politického charakteru.

Pri poriadaní osláv rozličných sviatkov bolo úlohou akčných výborov číslo jeden postarať sa o ich dôslednú prípravu.

V inštrukciách, ktoré boli vydávané UAV SNF v Bratislave, sa kládol dôraz najmä na politicky obsah osláv: „Priebeh manifestácii 1. mája musí ukázať všetkým voličom akých úspechov dosiahol náš pracujúci ľud splnením prvej Gottwaldovej päťročnice, ako plnenim vládneho prehlásenia z 15. septembra 1953 naša ľudovo-demokratická republika stará sa o zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich.“⁷⁵

Z archívovaných dokumentov, pochádzajúcich z činnosti OAV SNF v Trnave, vyplýva, že akčne výbory brali tuto naplň svojej činnosti skutočne zodpovedne.

Na základe informácii z veľkého množstva zápisníc, ktoré boli spisované na každej schôdzi OAV SNF v Trnave, sa dozvedáme, že každej podobnej akcii predchádzalo stretnutie funkcionárov akčného výboru a vytvorenie komisie, kde boli vedením určení jednotliví referenti, zodpovední každý za jemu pridelenú oblasť. Takto sa stretávame s funkciami ako referent pre výzdobu, referent pre zabezpečenie hudobného sprievodu a podobne.⁷⁶

Pri akčných výboroch pôsobili aj tzv. kultúrno–propagačne komisie, ktoré boli zriadene obežníkom UAV SNF v marci 1949. Ich úlohou bolo okrem iného aj „vychovávať a presvedčovať stredne vrstvy a prebojovať u nich vedomie správnej cesty, ktorú nastúpila naša republika. Pojde o všestranne pôsobenie ako v oblasti ideologickej, tak v psychologickej a mravnej...; zbližovať umenie s ľudom, viesť umelcov k politickej a umeleckej aktivite. Najmä z radov učiteľov vybrať schopných ľudí na kultúrnu činnosť Národného frontu (diskusné trojky). Zapojiť všetko učiteľstvo do osvetovej činnosti...; očistiť knižnice od reakčnej a brakovej literatúry. Doplňovať ich hodnotnou pokrokovou literatúrou...; rozvinúť propagáciu sovietskehofilmu pre jeho vysokú politicko výchovnú úroveň a organizovať hromadne návštevy a to zo všetkých vrstiev obyvateľstva. Tieto predstavenia urobiť súčasne akýmisi seminármi ruského filmu a spojiť ich teda s krátkymi prednáškami.“⁷⁷

      Akčne výbory mali za úlohu zabezpečiť jednak čo najväčší počet účastníkov takýchto akcii⁷⁸ (či už politických alebo kultúrnych), a takisto zabezpečiť kladnú odozvu u zúčastnených občanov, t. j. aby volili tak, ako si to želá KS, aby sa na slávnostiach správali tak, ako si to želá KS a podobne.⁷⁹

Na tieto účely sa vytvárali tzv. agitačné dvojice, ktoré vykonávali podomovú agitáciu. Tieto „boli utvorené z najvyspelejších funkcionárov“,⁸⁰ ktorí navštevovali jednotlive domácnosti a presviedčali občanov o jedinej možnej správnej ceste.

Propaganda sa takto stala účinným nástrojom v rukách komunistov. Nebola využivaná len pri podujatiach, ktoré možno súhrnne označiť ako kultúrne, ale i pred udalosťami vyslovene politického charakteru, ako napr. voľby. Z UAV SNF prichádzali pre podriadene akčne výbory pokyny, ktoré určovali každý jeden detail, týkajúci sa volieb a ich prípravy.⁸¹

O priebehu každej takejto udalosti v jednotlivých mestách i obciach boli spisované obsiahle spravy, v ktorých boli vyhodnotené opäť všetky oblasti - počnúc organizáciou až po výzdobu. Zvláštna pozornosť sa venovala predovšetkým politicko-propagandistickému zhodnoteniu osláv. Tu sa kládol dôraz okrem iného aj na to, či bol niečim priebeh akcie rušený.⁸²

Kritéria pre hodnotenie priebehu osláv boli nadriadenými organmi zasielané vopred s dostatočným časovým predstihom.

Ako príklad môže poslúžiť pripis KAV SNF z dňa 23. apríla 1956 k hodnoteniu osláv 1. a 9. mája, kde KAV SNF určil za podstatne tieto kritéria: „1/ účasť na manifestácii a jej priebeh (samozrejme s dôrazom aj na akékoľvek rušivé faktory - ideálne boli predovšetkým konkrétne mena - pozn. J. M.); 2/ účasť v májovom sprievode; 3/ výzdoba sprievodu - koľko zastav, obrazov, transparentov, hudieb a pod., a živosť sprievodu⁸³; 4/ počet ľudových veselíc.“⁸⁴

OAV SNF v Trnave počas svojho pôsobenia od 26. februára 1948 predstavoval jednu z typických inštitúcii svojej doby. V jeho vedení stali ľudia, bezpodmienečne verní KSS, ktorí sa snažíli ukážkovo plniť príkazy a nariadenia nadriadených orgánov (čo sa však nie vždy darilo). Predpokladáme, že podobne sa situácia vyvíjala aj v iných mestách na Slovensku, trnavský AV môžeme považovať za typický prejav pôsobenia AV v mestskom prostredí, v sídle okresu.

Dobu konca činnosti OAV SNF, neskor len Okresného výboru SNF v Trnave na základe študovaného materiálu presne určiť nemožno. Posledná zmienka o jeho aktivite, keď ešte s určitosťou môžeme hovoriť o jeho existencii, pochádza z roku 1958. Prítomnosť písomnosti externého pôvodu z roku 1959 medzi archívnymi dokumentmi OAV SNF v Trnave nám dovoľuje uvažovať o posunutí pôsobenia tejto inštitúcie aj do tohto roku, písomnosti priamo z jeho činnosti však už v archívnych materiáloch neevidujeme.

Epilóg

Najdôležitejšíe úlohy vo sfére zabezpečovania komunistického monopolu moci plnili akčne výbory do májových volieb v roku 1948. V nasledujúcom období pomaly stráca tato inštitúcia na význame - koncom 50. rokov sa medzi administratívnymi spismi OAV SNF v Trnave často vyskytujú dokumenty, ktoré svedčia o úpadku či utlmení činnosti akčných výborov SNF predovšetkým na miestnej úrovni.⁸⁵

Je možne, že s uvedeným javom súvisí aj zmena názvu akčných výborov SNF na „výbory SNF“ – aj keď rozdiely v náplni agendy týchto výborov su minimálne a majú skôr časový charakter. K tejto zmene muselo dojsť niekedy v priebehu roku 1955.^{86 81} Zo študovaného materiálu nie je úplne jasne ani to, do akej miery povodne akčne výbory SNF a neskoršie výbory SNF na seba nadväzovali po stránke štatutárnej,87 istá miera kontinuity je však nesporná Samotnej agendy niekdajšieho OAV SNF v Trnave akoby ubúda a obmedzuje sa predovšetkým na zápisnice a spravy, týkajúce sa činnosti najrozličnejších organizácii v okrese, ktoré boli zasielané tomuto štátnemu organu na vedomie. Akčne výbory ako organ očistný, popr. perzekučný teda ukončili svoju činnosť v roku 1955. Výbory SNF, ktoré následne vznikli a zaplnili miesto po akčných výboroch SNF, už mali funkciu viac-menej kontrolného organu.

Poznámky:

1 ZAVACKA, K.: Totalita neznáša liberalizmus. OS – Fórum občianskej spoločnosti, 1998, č. 1, s. 20.

2 Tejto problematike sa do istej miery venoval aj Michal Barnovský v štúdii Preberanie moci a pofebruárová očista 1948. In: BARNOVSKY, M. (ed.): Od diktatúry k diktatúre. Bratislava 1995, s. 88 – 96.

3 Akčne výbory vznikli dokonca aj v rámci jednotlivých nekomunistických strán. KAPLAN, K.: Nekrvavá revoluce. Praha 1993, s. 166.

4 Jan Pešek o prejave Viliama Širokého píše: „Vyhlásil, že „skutočná príčina terajšieho stavu vládnej krízy tkvie v tom, že reakcia chce rozbiť skutočný Národný front, zväzok robotníkov a roľníkov, živnostníkov a inteligencie“. Národný front treba očistiť od „reakcionárov“, pričom „nositeľmi jednoty demokratických sil majú byť akčne výbory Národného frontu. Pristupme k ich tvoreniu v obciach, okresoch i v celoslovenskom meradle. Utvárajme ich zo skutočne demokratických predstaviteľov všetkých politických strán a celonárodných organizácii, ako su Revolučne odborove hnutie, Jednotný zväz slovenských roľníkov, Odbojové zložky, zväz slovenskej mládeže, zväz slovenských žien atď.“. PEŠEK, J.: Komunistická strana – „štátostrana“ – Februárový prevrat 1948 a uchopenie moci. In: PEŠEK, J. - LETZ, R.: Štruktúry moci na Slovensku 1948 - 1989. Prešov 2004, s. 19.

5 KAPLAN, K.: Nekrvavá revoluce, s. 164. Inštitúcie boli pri zakladaní skutočne veľmi iniciativne – až komicky pôsobí žiadosť Trnavského slovenského spevokolu o povolenie vytvoriť vo vlastných radoch akčný výbor. Okresný akčný výbor SNF v Trnave tuto žiadosť ako neopodstatnenú zamietol. štátny archív Bratislava (ďalej ŠABA) – pobočka Trnava, f. Okresný výbor Slovenského národného frontu Trnava (ďalej OVSNF Trnava), neinventarizované. Odpoveď OAV SNF v Trnave Trnavskému slovenskému spevokolu z roku 1948.

6 Teda v podstate všetko (okrem ľavicového sociálneho demokrata Fierlingera, v skutočnosti však skryteho spolupracovníka KSČ) členovia KSČ. Ako uvádza Jan Pešek, „slovenskí predstavitelia v Ústrednom akčnom výbore NF pri jeho vzniku zastúpení neboli. Menovali ich až dodatočne, na schôdzi Ústredného akčného výboru Slovenského národného frontu 8. marca 1948. Do predsedníctva delegovali Viliama Širokého, Júliusa Ďuriša a Jozefa Vala (KSS) a „spoľahlivých“ súputníkov Jana Ševčíka a Vavra Šrobára. Do UAV NF bolo celkovo delegovaných 22 členov za Slovensko.“ PEŠEK, J.: Komunistická strana – „štátostrana“, s. 19.

7 „UAV SNF mal celkom 56 členov. Za KSS, sociálnodemokratickú stranu, opozičnú skupinu v Demokratickej strane, Stranu slobody... Slovensku odborovú radu a Jednotný zväz slovenských roľníkov bolo po 5 členoch. Po 3 členoch vysielali zväz slovenských partizánov, zväz vojakov povstania, zväz politických a rasovo prenasledovaných oslobodených väzňov, zväz slovenskej mládeže a zväz slovenských žien. Zvyšok tvorili „významní kultúrni a verejní činitelia“. Jednoznačne sa prejavilo celkom bezvýznamne postavenie nekomunistických politických strán, ktorých zástupcovia sa doslova „stratili“ v mase komunistických predstaviteľov „celonárodných organizácii“ a „významných kultúrnych a verejných činiteľov“. Tamže, s. 21.

8 Tamže, s. 21. Jan Pešek o predsedníctve ďalej píše: „Povodne sedemčlenné predsedníctvo UAV SNF sa postupne rozširovalo, a to i v súvislosti s tým, ako sa do UAV SNF postupne zapájali ďalšie organizácie na čele so „spoľahlivými ľudmi“. Už 2. apríla 1948 prizvali zástupcov Spolku sv. Vojtecha, Matice slovenskej, Ukrajinskej národnej rady a Sokola. Vytváralo sa akési širšie

predsedníctvo... Malo okolo dvadsať členov (počty mierne kolísali) a z pochopiteľných dôvodov nebolo príliš funkčne, preto v polovici decembra 1948 vzniklo „Užšie predsedníctvo“ UAV SNF. Tvorili ho V. Široký, G. Husák, Š. Bašťovanský, L. Holdoš

a Josef Forint (podpredseda Slovenskej odborovej rady) za KSS, Milan Polák za Stranu slovenskej obrody a Vincent Pokojný za Stranu slobody.“ Tamže, s. 21.

9 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Zápisnica z ustanovujúcej schôdze OAV SNF v Trnave zo dňa 26. 2. 1948. Kompletne personálne obsadenie OAV SNF Trnava v nasledujúcom období pre nespracovanosť archívneho fondu nebolo možne zrekonštruovať.

10 KAPLAN, K.: Československo v letech 1948 – 1953, 2. čast. Praha 1991, s. 10.

11 KAPLAN, K.: Nekrvavá revoluce, s. 180.

12 Tamže, s. 186 - 187.

13 Termin „triedny nepriateľ“ nebol nikdy výraznejšie špecifikovaný. Ako uvádza Karel Kaplán: „Triedny nepriateľ bol hľadaný za nesplnením hospodárskeho plánu, za odmietaním roľníkov vstupiť do družstva, za zvýšenou návštevnosťou kostolov, za nízkou účasťou na schôdzach, hľadali ho na ministerstvách, úradoch, medzi funkcionármi i v samotnom komunistickom vedení“ Tamže, s. 185. Ako teda vidno, klasifikovanie činnosti „triedneho nepriateľa“ malo neobmedzenú škálu možnosti. Jan Pešek uvádza termín „bývali ľudia“, používaný príslušníkmi štátnej bezpečnosti a ktorý mal vyjadrovať, že príslušná skupina ľudí „patri do minulosti, je s ňou spojená a nemá pravo na existenciu ako bežní občania štátu v rámci vtedajšieho systému, ktorý mal predstavovať budúcnosť ľudstva“, zároveň však obsahoval take spektrum možnosti klasifikácie triedneho nepriateľa, že sa tento termín dal aplikovať takmer na každú osobu v Československu. Bližšie informácie PEŠEK, J.: Bývalí ľudia. Nepriatelia v popredí záujmu štátnej bezpečnosti. In: Storočie propagandy. Slovensko v osídlach ideologií. Bratislava 2005, s. 173 – 180.

14 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Smernice pre prácu akčných výborov Národného frontu. V smerniciach sa ďalej o úlohách akčných výborov píše: „Úlohou akčných výborov Národného frontu je starať sa o to, aby politika Gottwaldovej vlády v rámci ich pôsobnosti, t. j. v oblastiach, okresoch, v mestách a na dedinách bola uskutočňovaná. Starať sa o to, aby ľudová demokracia bola upevňovaná na všetkých úsekoch nášho života, t.j. na poli politickom, hospodárskom a sociálnom. Príslušne akčne výbory sa postarajú o to, aby boli okamžite odstránené všetky rozvratne, protištátne a reakčne živly z úradov, hospodárskych a kultúrnych podnikov, z politických strán a z celého verejného života. Akčne výbory Národného frontu dbajú o to, aby pracovne usilie nášho ľudu nebolo marené sabotážnymi činmi reakčných živlov. V súčinnosti s Revolučným odborovým hnutím starajú sa o to, aby chod hospodárskeho života nebol porušovaný...“ Tamže.

15 K problematike prepojenia ŠtB s akčnými výbormi pozri LETZ, R.: Slovensko v rokoch 1945 – 1948. Na ceste ku komunistickej totalite. Bratislava 1994, s. 69 – 70.

16 PEŠEK, J.: Komunistická strana – „štátostrana“, s. 26 – 27.

17 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Smernice pre prácu akčných výborov Národného frontu.

18 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave zo dňa 15. 4. 1948.

19 Tamže.

20 Tamže.

Kompletný návrh zákona o úprave niektorých pomerov na ochranu verejných záujmov znel nasledovne:

“§ 1: Jednania, opatrenía alebo rozhodnutia akčných výborov, ku ktorým došlo alebo dojde v dobe od 20. februára 1948 do dňa vyhlásenia tohto zákona a ktoré sledujú vo verejnom záujme ochranu alebo zabezpečenie ľudovodemokratického zriadenia, alebo očistu verejného života, sú po práve i v tých prípadoch, kde by neboli v súlade s platnými predpismi.

§ 2: Členov akčných výborov nestíha za činnosť podľa § 1. zodpovednosť ani civilne ani trestne právna.

§ 3: Ústredný akčný výbor národného frontu môže prehlásiť, že nejde o jednanie, opatreníe alebo rozhodnutie podľa § 1.

§ 4: Verejne úrady a organy su povinne dbať jednaní, opatrení alebo rozhodnutí akčných výborov podľa § 1. a spolupôsobiť pri prevádzaní tohto zákona.

§ 5: Tento zákon nadobúda účinnosti dňom vyhlásenia; prevedú ho všetci členovia vlády.“ Tamže.

21 „Akčne výbory vznikli z vole ľudu na ochranu ľudovodemokratického zriadenia Republiky proti domácim a zahraničným nepriateľom... V dobe ohrozenia ľudovodemokratického zriadenia nášho štátu ukázali sa akčne výbory ako nositelia politickej vole ľudu a ako organy, ktorými ľud bojoval za ľudovodemokratické zriadenie proti pokusu domácich a zahraničných nepriateľov o zvrátenie mocenských sil. Tento boj viedli akčne výbory na pôde zákonnej a ústavnej, lebo v nich sa naplnila a nimi bola prevádzaná kardinálna zásada našej ústavy, že ľud je jediným zdrojom všetkej moci v štáte. V rámci tohto obranneho boja previedli akčne výbory iste opatrenía, ktoré boli nutne k zaisteniu a ochrane štátneho zriadenia a k očiste verejného života od tých, ktorí priamo alebo nepriamo podporovali snahy nepriateľov o zvrátenie ľudovodemokratických sil. Išlo teda o ochranu a zabezpečenie ekonomickej základne nášho štátu. Pretože úlohou práva v štáte v zmysle vedeckeho svetového nazoru je prave ochrana ekonomickej základne a politického zriadenia štátu, vyhovujúcich životným záujmom pracujúceho ľudu, a pretože akčne výbory tuto úlohu plnia, je touto skutočnosťou daný ich charakter ako vykonávateľov práva. Jednania a opatrenía, ktoré k výkonu tohto práva previedli akčne výbory, je treba hodnotiť ako jednania a opatrenía právne.

Preto osnova nechce byť konštitúciou, legalizujúcou opatrenía nositeľa štátnej moci, ktorým je a zostava ľud, ale toto ústavou zaručene výsostne pravo ľudu len aplikuje.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave zo dňa 15. 4. 1948, dôvodová sprava – všeobecná časť.

22 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave z dňa 15. 4. 1948, dôvodová sprava – časť zvláštna.

23 Tamže. Ďalej sa uvádza: „U príslušníkov vojska SNB a SFS previedli príslušné opatrenía služobne úrady na návrh Ústredného akčného výboru Národného frontu, takže aj tu je daná náležitosť § 1.“ Tamže.

24 Na tomto mieste je potrebne zdôrazniť, že do života československého občana zasahovala inštitúcia, ktorá napriek tomu, že predstavovala štátnu moc, fungovala v podstate takmer päť mesiacov protizákonne. Tato situácia poskytuje jasne svedectvo o „fungovaní“ právneho systému v Československu.

25 Ako uvádza Karel Kaplán, pravo na odvolanie využilo cca 15 tisic postihnutých, z tohto počtu bolo vyhovené odvolávajúcim sa iba v 500 prípadoch. KAPLAN, K.: Nekrvavá revoluce, s. 187.

26 PEŠEK, J.: Komunistická strana – „štátostrana“, s. 26.

27 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave zo dňa 15. 4. 1948, dôvodová sprava – časť zvláštna.

28 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Smernice pre prácu akčných výborov Národného frontu z roku 1948.

29 Tamže.

30 Tamže.

31 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Zloženie predsedníctva Okresného výboru SNF v Trnave zo dňa 14. 4. 1958.

32 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Zloženie členov miestnych výborov SNF – tlačivo, bližšíe nedatované.

33 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník Krajskeho výboru SNF zo dňa 10. 12. 1957.

34 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF z 26. 4. 1948. Dovodom tohto nariadenia bolo zrejme to, že v období tesne po februárovom prevrate ešte nebola dokončená očista miestnych národných výborov.

35 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Nariadenie Krajskeho akčného výboru SNF v Bratislave zo dňa 17. 8. 1948.

36 Tamže.

37 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Sprava o činnosti OAV SNF v Trnave za mesiac január a február 1949.

38 Povodne sa v Smerniciach pre prácu akčných výborov Národného frontu uvádza miesto pomenovania „Krajsky akčný výbor“ pomenovanie „Oblastný akčný výbor“. Toto pomenovanie je v neskoršom období nahradené práve označením “krajský akčný výbor”, nakoľko územná samospráva tej doby nepoznala ako regionálnu jednotku „oblasť“, ale práve „kraj“.

39 „V závodoch spravidla netvorime akčne výbory. Len celkom výnimočne tam, kde by bola pre osobitne pomery ohrozená výroba, možno vytvoriť akčný výbor v závode. V takýchto mimoriadnych prípadoch treba si k tvoreniu akčného výboru vyžiadať súhlas Krajskej odborovej rady.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Smernice pre prácu akčných výborov národného frontu z roku 1948.

40 „Uznesenia vyšších organov Národného frontu su záväzné pre nižšie organy Národného frontu. Miestne, okresne a oblastne (t. j. krajské – pozn. J. M.) akčne výbory Národného frontu musia plniť uznesenia Ústredného akčného výboru Československého národného frontu v Prahe a Ústredného akčného výboru Slovenského národného frontu. Okresne a miestne akčne výbory musia plniť uznesenia oblastného akčného výboru. Miestne akčne výbory musia plniť všetky uznesenia okresného akčného výboru.“

Tamže.

41 Tamže.

42 Tamže.

43 Tamže.

44 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Sprava o činnosti OAV SNF v Trnave zo dňa 22. 12. 1953.

45 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF zo dňa 30. 4. 1948.

46 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Kritéria pre vylúčenie osob z verejného a politického života z apríla

1948.

47 „Pre získanie prehľadu o sile, vplyve a postavená Strany slobody ako zložky obrodeného Národného frontu, žiadame Vás o podanie spravy o jej činnosti vo Vašej oblasti /okrese/.“, uvádza sa v obežníku Ústredného akčného výboru SNF v Bratislave z augusta 1948. Akčne výbory sa mali zamerať na také informácie ako počet organizácii Strany slobody, mena jej členov, či sú členmi akčných výborov, aký majú vplyv na občanov a podobne.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave zo dňa 16. 8. 1948.

48 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave zo dňa 8. 3. 1951.

49 „Akčný výbor... zaoberajúc sa doterajšou činnosťou Miestneho národného výboru sa jednohlasne uzniesol, aby všetci členovia v Miestnom národnom výbore za bývalú Demokratickú stranu na čele s predsedom Rudolfom Baranom boli okamžite vylúčení z MNV. Títo členovia za bývalú Demokratickú stranu boli zjavnými odporcami ľudovodemokratického režimu, čo najhrubším spôsobom nadávali na predsedu vlády Klementa Gottwalda, osočovali nášho spojenca ZSSR, konali schôdze, kde konali prípravy na sabotovanie dvojročného plánu a proti politike ministra Ďuriša. Tento svoj postoj si nezmenili ani teraz.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Návrh Miestneho akčného výboru v Borovej, okr. Trnava, zo dňa 10. 3. 1948.

50 Tamže.

51 Tamže.

Zdá sa však, že nie vždy tieto zákroky mali taky koniec, ako si to akčne výbory a KSS predstavovali. V októbri 1949 sa Krajsky akčný výbor SNF v Bratislave vyjadril, že „v poslednej dobe sme obdržali spravy z viacerých okresov, podľa ktorých februárovou očistou postihnuté elementy zastávajú dôležite funkcie v národných podnikoch a inde. Žiadame Vas, aby ste zbierali materiál o februárovou očistou postihnutých, ktorí dnes majú výhodnejšie funkcie ako pred februárom“. ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník KAV SNF v Bratislave zo dňa 28. 10. 1949.

52 V žiadosti Krajského výboru SNF Okresnému výboru SNF v Trnave zo septembra 1955 sa piše: „Žiadame Ťa..., aby si zaslal sekretariátu Krajského výboru SNF spravu o činnosti poslancov bezpartajných a inopolitických. V správe vyhodnoť pomoc týchto poslancov okresnému výboru SNF..., účasť na rôznych schôdzach vo volebných obvodoch, spoluprácu s okresným národným výborom...“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Žiadosť Krajskeho výboru SNF zo dňa 9. 9. 1955. Tato žiadosť svedči nielen o tom, že komunisti a akčne výbory už mali funkcionárov–nekomunistov pod svojou kontrolou, ale takisto aj o tom, že okresne akčne výbory SNF inostraníckym funkcionárom už venovali menej pozornosti.

53 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave zo dňa 3. 11. 1948.

54 „Okresný akčný výbor SNF v Trnave na základe potvrdenia MSK (miestnej správnej komisie – akejsi dočasnej obdoby miestneho národného výboru do tej doby, kým po očiste nebol zvolený riadny miestny národný výbor – pozn. J. M.), ako i Miestneho akčného výboru SNF v Dolnej Krupej doporučuje Dominika Balažoviča, narodeného dňa 19. februára 1909 v Hornej Krupej, okres Trnava, prijať do štátnych služieb. Menovaný je štátne a ľudovodemokratický spoľahlivý a ma kladný postoj k nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Doporučenie OAV SNF v Trnave pre Dominika Balažoviča z roku 1948.

55 „Opold Anton: Narodil sa v Križovanoch nad Dudváhom, je robotníkom u ČSD. Do strany vstúpil dňa 1. apríla 1946, číta tlač, je členom mimoriadnej vyživovacej komisie, ktorú funkciu svedomite plni. Sľubuje, že bude i naďalej dobrým členom a straníkom.

Preveruje sa za riadneho člena.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Preverovanie členov akčných výborov SNF z roku 1948.

„František Bublinec: Narodený v Križovanoch nad Dudváhom, robotník, do strany vstúpil v roku 1932, čita dennú tlač a iné stranícke časopisy, je členom miestneho národného výboru a tiež ma niekedy vo zvyku použiť viac alkoholu, ale nerobí pri tom žiadne výtržnosti a tak nikomu neškodi. Napomenutý je preto, aby to nerobil a sľubuje, že piť viac nebude, ani na pohár nesiahne.

Je preto preverený za riadneho člena s tou poznámkou, že bude stále funkcionármi našej strany pozorovaný.“ Tamže.

56 Napriek odporúčaniam v uvedenom obežníku situácia niekedy zachádza až do takej absurdity, keď OAV SNF v Trnave vydáva vyjadrenie ako odpoveď trnavskému spevokolu, že „nemá žiadnych námietok proti mimoriadnemu prideleniu čiernej latky pre 62 členov...“. ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Odpoveď OAV SNF v Trnave Trnavskému slovenskemu spevokolu z roku 1948. Odporúčanie dokonca bolo v jednom prípade potrebne aj na povolenie chovu poštových holubov alebo na to, že „súdruh Michal Fridrich, cukrár v Trnave, môže predávať zmrzlinu na Devine pre našich súdruhov.“ ŠABA – pob. Trnava, f.

OVSNF Trnava,neinventarizované. Povolenie OAV SNF v Trnave z roku 1950.

57 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Žiadosť Závodov J. V. Stalina, národný podnik Martin, o kádrový posudok, zo dňa 29. 6. 1954.

58 „K Vášmu prípisu č. 1/1959 oznamujeme, že na základe smerníc nadriadených organov nevybavujeme kádrove posudky. Tieto predkladáme len na žiadosť nášho nadriadeného organu, t.j. Krajského výboru SNF Bratislava, prípadne vyššieho. Obráťte sa na Miestny výbor KSS alebo Miestny národný výbor Trnava.“, uvádza sa v odpovedi Okresného akčného výboru SNF Rade Okresného národného výboru Bratislava – okolie. ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Odpoveď OAV SNF v Trnave Rade Okresného národného výboru Bratislava – okolie zo dňa 21. 1. 1959.

59 „V otázke duchovných sme poučovali členov MAV-SNF, ako týchto treba sledovať a postupovať proti nim... Vyzvali sme MAV-SNF, aby nám podali spravy o ich miestnych duchovných“, uvádza sa v Sprave o činnosti Okresného akčného výboru SNF v Trnave

za mesiac január a február 1949. Toto sa v ďalšom období stalo bežnou praxou. MV SR, ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Správa o činnosti OAV SNF v Trnave za mesiac január a február 1949.

60 OAV SNF v Trnave uvádza v sprave o púti v obci Trstín dňa 15. 8. 1949: „V kázni sa zmieňoval iba o veciach náboženského razu a nepoužil slov, ktoré by sa dotkli ľudovodemokratického zriadenia.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Sprava OAV SNF v Trnave o púti v obci Trstin zo dňa 15. 8. 1949.

„... bolo bezpečne zistene, že riaditeľ apoštolského úradu Dr. Mitošinka bol v mesiaci júli trikrát v Olomouci. S kým sa menovaný tam stretol, nepodarilo sa nám zistiť, ale iste je to, že tam cestoval v najväčšej tajnosti, nevedel o tom nikto...“, píše sa v sprave OAV SNF v Trnave, ktorá bola zaslana UAV SNF v Bratislave. (Ten spravy z „nášho cirkevného a náboženského života“ posielal

ďalej Ústrednému akčnému výboru NF v Prahe každý týždeň.) ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Sprava OAV SNF v Trnave z roku 1949. Spravy o dianí v cirkvi, ktoré mal OAV SNF týždenne zasielať na UAV SNF v Bratislave, však zrejme postupne upadali do zabudnutia, keďže UAV SNF posiela „upomienku“ v zmysle, že „cirkevne oddelenie UAV SNF môže jedine tak úspešne rozvinúť svoju prácu, keď bude dostavať pravidelne, presne a správne zachytene spravy o každom duchovnom.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave z roku 1949.

61 Cirkevná komisia alebo komisia pre náboženské a cirkevne otázky sa sformovala dňa 18. 3. 1948, rozdelená bola na katolícku a nekatolícku sekciu. Jej členmi boli Alexej Čepička, Jan Felcman a František Hub. Do komisie patrili zástupcovia rímskokatolíckej, československej, evanjelickej, pravoslávnej, židovskej, československej unitárskej cirkvi. LETZ, R.: Prenasledovanie kresťanov na Slovensku v rokoch 1948 – 1989. In: MIKLOŠKO, F. - SMOLIKOVA, G. - SMOLIK, P. (zost.): Zločiny komunizmu na Slovensku 1948: 1989, I. Prešov 2001, s. 76.

62 Cirkevne oddelenie malo na starosti aj kádrovú evidenciu všetkých duchovných. Tamže, s. 76.

V druhej polovici roku 1948 sa cirkevná komisia Ústredného výboru KSČ (tzv. cirkevná šestka) uzniesla v cirkevnom oddelení UAV NF založiť kartotéku kňazov podľa ich pomeru k režimu. Tamže, s. 78.

63 Tamže.

64 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Uznesenie UAV SNF, bližšíe nedatované.

65 „Tým, čo neodovzdávajú (obilie – pozn. J. M.) pohrozte, že nedostanú nijaké prídely (cukor, textil, cement...)... Je v kompetencii miestnych akčných výborov SNF, aby proti sabotérom dodavkových povinnosti čo najostrejšie zakročili.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave z roku 1948.

„Mlecie povolenie nedávajte tym roľníkom, ktorí nechceli alebo úmyselne nechcú plniť svoje dodávkové povinnosti.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník Oblastného akčného výboru SNF v Bratislave zo dňa 31. 8. 1948.

„Ak sa pestovateľ do 5. novembra 1948 vierohodným spôsobom nepreukáže, že splnil predpísané dve tretiny z celkovo určeného množstva zemiakov, úrad MNV oznámi tuto skutočnosť stanici SNB s označením nedodaného množstva zemiakov. Stanica SNB nedodané množstvo zemiakov zabaví a prikáže oprávnenému vykupovačovi ich vykúpenie. Na pestovateľa podá trestne oznámenie.

Vykupovač prevezme označené množstvo zemiakov a protihodnotu zloží do depozitu pokračujúceho policajného trestného sudu.“

ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Smernice povereníctva výživy k vyhláške povereníka výživy o určení dodavkových kontingentov, o výkupe a distribúcii neskorých zemiakov z úrody 1948 a smernice o konzumentských dávkach neskorých zemiakov z úrody 1948 zo dňa 20. 8. 1948.

66 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník OAV SNF v Trnave zo dňa 4. 9. 1948.

Vyživovacie komisie boli oficiálne zriadene Vyhláškou povereníka vnútra zo dňa 10. 11. 1948 o zriadení mimoriadnych vyživovacích komisii, ktoré mali byť zriadene „u miestnych, okresných ústredných a krajských národných výboroch a u obvodových rad v štatutárnych mestách...“. Ich úlohou bolo: „dozerať na plnenie osevných plánov...; spolupracovať pri rozpise dodavkových povinnosti s národnými výbormi...; starať sa o včasne a urýchlene plnenie predpísaných dodavkových povinnosti, zisťovať ich plnenie v jednotlivých prípadoch...“, pričom medzi ich právomoci patrilo aj to, že „môžu zabavovať zatajene zásoby a výrobky a predávať ich príslušným vykupovačom...; označovať verejne pre výstrahu a pre zvýšenie dodavkovej morálky osoby, ktoré neplnia svoje dodávkové povinnosti a verejne pochváliť osoby, ktoré vzorne plnia dodavky.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Vyhláška povereníka vnútra o zriadení mimoriadnych vyživovacích komisii zo dňa 10. 11. 1948.

67 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník OAV SNF v Trnave zo dňa 4. 9. 1948.

68 „MNV budu rozdeľovať prídely cementu, tehly a textilu. Žiadame Vás, aby sabotéri dodavkových povinnosti nedostali tieto produkty... Tam, kde roľníci nemajú opečiatkované šatenky, tak tieto môžu byť opečiatkované iba tým, ktorí splnili kontingent aspoň na 90 percent.“ Tamže.

69 Uvedene spravy okresne akčne výbory mali nadriadeným orgánom zasielať pravidelne, realita však bola trochu odlišná. Zaznamenávame sťažnosť Oblastného akčného výboru SNF v Bratislave, že „... väčšina okresných akčných výborov tieto spravy nepodáva, alebo ich podáva neúplne ba dokonca lajdácky. Dôrazne upozorňujeme všetky okresne akčne výbory SNF v oblasti, žev budúcnosti ak zistime po tejto stránke nedostatky, prísne zakročíme proti takému okresnému akčnému výboru SNF.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník Oblastného akčného výboru SNF v Bratislave z roku 1948.

70 Z tabuľky o prehľade výkupu produktov živočíšnej produkcie v rámci Bratislavského kraja vyplýva, že väčšine okresov sa pôvodný plán splniť nepodarilo. Krab. 1, Prehľad výkupu produktov živočíšnej produkcie.

V niektorých prípadoch sa mali sankcie uplatniť voči celým obciam: „Okresný akčný výbor SNF v Trnave, ako aj Okresná správna komisia su rozhodnute vyššie uvedené opatrenía (odobrať lístky na cukor, textil, cement, tehlu, obuv) použiť proti celým obciam, ktoré sabotujú dodavky.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Obežník OAV SNF v Trnave zo dňa 4. 9.

1948.

71 „Okresne akčne výbory si majú všímať, ktoré obce na koľko splnili výkup, a tam, kde sa zistia nedostatky, majú sa po dohode s okresnou komisiou pre výkup poľnohospodárskych produktov dohodnúť na náprave, prípadne okamžite vyslať osobitne organy, ktoré by prekážky, stávajúce sa do cesty okamžitému plneniu kontingentov, ihneď odstránili.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF

Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF zo dňa 10. 9. 1948.

72 Ani spolupráca na tomto poli však nebola ideálna: „... bolo nám oznámene, že predsedovia MNV nechcú sa pripojiť k úsiliu zdolať dnešnú zásobovaciu situáciu mäsom a to tým spôsobom, že predsedovia MNV odmietajú sa zúčastniť výkupu ošípaných u chovateľov... Našim úradníkom predložia iba zoznam chovateľov, ktorí majú ošípané odovzdať, s poznámkou, aby si chodili ošípané preberať sami. Takto su však naši úradníci napádaní hrubými nadávkami...“, sťažuje sa roľnícke dobytkárske družstvo v Trnave OAV SNF v Trnave v septembri 1948. ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Výkup ošípaných – oznámenie Roľníckeho dobytkárskeho družstva v Trnave zo dňa 15. 9. 1948.

73 Karel Kaplán o postupe takejto „prodružstevnej“ kampane píše: „Určovalo (komunistické vedenie – pozn. J. M.), na ktoré dediny sa ma sústrediť nápor. V každej dedine boli vytipovaní vplyvní ľudia, na ktorých sa potom koncentroval tlak, aby vstúpili do družstva. Do kampane boli zapojene všetky inštitúcie – učiteľ, farár, polícia, úradníci okresných úradov, továrne, masove organizácie, prokurátori i sudcovia. Takmer každý deň prichádzali do vybraných obci politické brigády, zložene z okresných funkcionárov, vrátane príslušníkov Ľudových milícií a roľníkov presviedčali, nútili k vstupu do družstva a vyhrážali sa im.“ KAPLAN, K.: Nekrvavá revoluce, s. 229.

74 V obežníku Oblastného akčného výboru SNF v Bratislave, adresovanom všetkým okresným akčným výborom SNF v Bratislavskom kraji sa piše: „Nezabúdajte, že veľmi mnoho sa da urobiť vhodnou a širokou propagandou a to v prvom rade v tlači a rozhlase... Propagandu veďte v duchu rozumného presviedčania obyvateľov roľníkov v intenciách nášho plánovaného hospodárenia, pričom poukážte na výhody z toho plynúce. Najlepších a dobrých jednotlivcov i obec vyzdvihnite v dennej tlači... Pranierujte tých, ktorí svoje dodávkové povinnosti sa zdráhajú plniť, alebo hoci možu, plnia ich špatne... Propaganda často urobí viac ako sto rečníkov, preto dbajte, aby bola vedená veľmi priliehavo a vhodne k daným pomerom.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník Oblastného akčného výboru SNF v Bratislave z roku 1948.

75 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Smernice k oslavám 1. maja a 9. vyročia oslobodenia našej republiky Sovietskou armádou zo dňa 26. 3. 1954.

76 Tak napr. k oslavám 52. narodenín prezidenta Klementa Gottwalda bol vydaný obežník UAV SNF, kde nič nebolo ponechané náhode, pretože „... ide o oslavu veľmi významnú, ktorej musia akčne výbory Slovenského národného frontu venovať najväčšiu pozornosť. Musia objasniť celej slovenskej verejnosti dejinnú cestu pána prezidenta, ktorá je obrazom tridsaťročneho úsilia pracujúceho ľudu o socializmus. U nás je socializmus nerozlučne spiaty s menom prezidenta Klementa Gottwalda, bojovníka a uskutočňovateľa.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave zo dňa 12. 11. 1948.

Aj už spomenutým referentom pre výzdobu (na tomto mieste treba poznamenať, že tato „funkcia“ patrila medzi najvýznamnejšíe, aj keď v súčasnosti sa jej význam zdá ľahko spochybniteľný) boli určene nasledujúce slova: „Doporučujeme použiť vhodne vybrane výňatky z knihy prezidenta Gottwalda „10 let“. Zároveň treba oslavám prispôsobiť i programy kín, nech je premietaný krátky film o živote a diele prezidenta. Kina nech sú slávnostne vyzdobené bustou alebo obrazom pána prezidenta a zástavami. Postarajte sa, aby všetky výkladné skrine boli v deň narodenín pána prezidenta dôstojne vyzdobené. Všetky úrady a verejne miestnosti nech sú vyzdobené obrazom hlavy štátu.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF v Bratislave zo dňa 12. 11. 1948. Referent pre výzdobu sa teda musel postarať nielen o výzdobu sídla príslušného akčného výboru, ale aj o výzdobu domácnosti jednotlivých občanov mesta či obce.

77 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník UAV SNF zo dňa 18. 3. 1949.

78 „Je potrebne, aby IV. Slovanský deň vyznel mohutne a tak sa treba postarať, aby účasť na ňom bola čo najväčšia. Ukladáme preto všetkým oblastným a okresným akčným výborom, aby... organizovali hromadnú účasť na oslavách v Devine. Snažte sa získať pre zaistenie mohutnej účasti na devínskych slávnostiach aj jednotlive vplyvne osoby, napr. miestnych duchovných, kultúrnych

pracovníkov a to jednak zaistením ich osobnej účasti na oslavách, ako aj využitím ich vplyvu na široké vrstvy.“ ŠABA – pob. Trnava,

f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Smernice UAV SNF zo dňa 25. 6. 1948.

79 Napr. pri príležitosti poriadania volebnej kampane v roku 1948 sa v obežníku UAV SNF v Bratislave píše: „Akčne výbory ako orgány obrodeného Národného frontu stoja pred veľkou úlohou: pričiniť sa o presvedčivé víťazstvo jednotnej kandidátky Národného frontu a využiť predvolebne obdobie k politickej výchove nášho občianstva a k ďalšiemu upevneniu jednoty ľudu... bezpodmienečne treba organizovať verejne volebne prejavy... aj vo významnejších, väčších dedinách... Treba zaistiť vo všetkých volebných prejavoch maximálnu účasť. Ústredný volebný prejav v oblasti, ktorý spravidla je záverom volebnej kampane, ma vyznieť skutočne impozantne...(všetky volebne prejavy – pozn. J. M.) majú byť oživene štandartami, heslami, roľníckymi vozmi, alegorickými skupinami, atď. Rozhlas vysiela každý deň o 8.25 h pokyny, volebne prejavy a pod. ... V mestách, dedinách, na závodoch, kde majú svoj rozhlas, treba organizovať hromadne počúvanie rozhlasu... Okrem organizovania kolportáže novin treba v závodoch, na dedinách atď. vyvesiť všetky závažnejšie volebne prejavy, články atď.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované.

Obežník UAV SNF v Bratislave z roku 1948.

„... záleží na tom, aby tieto voľby boli prejavom jednoty všetkého nášho ľudu, oddanosti k vláde K. Gottwalda a prejavom rozhodnutia isť cestou socializmu a tým k blahobytu a mieru, budu sa v celej republike poriadať predvolebne zhromaždenia. Na týchto zhromaždeniach u nás prehovoria členovia zboru referentov... Za týmto účelom nech predvolebne zhromaždenia prebiehajú v milom prostredí, v rámci radostných májových dni... Na schôdze pozvite aj miestnych p. farárov, ktorých treba v tom smere zapojiť do predvolebnej kampane, aby nabádali ľud k hlasovaniu za jednotnú kandidátku... Nech si akčne výbory vyhliadnu k tomu vhodných duchovných, ktorí by ako tvorivý element spolupôsobili pri schôdzach.” ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava,neinventarizované. Obežník Oblastného akčného výboru SNF v Bratislave zo dňa 6. 5. 1948.

80 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Sprava o prípravách a priebehu akcie ľudového hlasovania v okrese

trnavskom, bližšíe nedatované. Tu sa ďalej píše: „Agitačné dvojice, ktoré prevádzali agitačnú kampaň, boli dôkladne oboznámené o svojich povinnostiach a boli inštruované, že pri návštevách pridelených domácnosti majú občanov oboznamovať o význame boja za svetový mier a ľudí presviedčať, aby svojim podpisom zapojili sa do mohutného tábora mieru, vedeného Sovietskym zväzom na čele s Gen. Stalinom a aby presvedčovali občanov o význame JRD a aby robili nábor členov do JRD...“. Tamže.

81 V obežníkoch boli pravidelne zasielané hesla, ktorými sa mali „vyzdobiť“ mesta a obce. „... prosíme, aby ste ich použili na transparenty do ulíc, do závodov... V poslednom týždni pred voľbami musia byť naše mesta a obce v znamení týchto hesiel: ... Víťazstvo jednotnej kandidátky Národného frontu, víťazstvo ľudu, národa a republiky. Za slovensku družbu a mier vo svete volíme kandidátku Národného frontu. S kandidátkou Národného frontu urýchlime industrializáciu Slovenska... Gottwaldova vláda dala ľudu práva, kandidátke Národného frontu sláva!... Kto za pravdu horí, jednotnú kandidátku volí.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Obežník Oblastného akčného výboru SNF v Bratislave zo dňa 21. 5. 1948.

82 Nadriadené organy si takéto správy aj samotne vyžadovali: „Žiadame tajomníkov okresných akčných výborov SNF v Bratislavskom kraji, aby nám zaslali menný zoznam tých ľudí, ktorí odmietli podpísať berlínsku výzvu ľudového hlasovania za pakt mieru. V zozname nech je uvedené meno, zamestnanie, politická príslušnosť... o akeho človeka ide (robotník, úradník, dedinsky boháč, špekulant atď.)“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Obežník Krajského akčného výboru SNF v Bratislave zo dňa 21. 8. 1951.

83 Nie vždy bola na strane nadriadených organov spokojnosť s organizovaním osláv akčnými výbormi. Konkrétne s negatívnymi pripomienkami sa stretli oslavy 1. mája v roku 1956. Výzdoba vraj mala „príliš oficiálny charakter, či už v texte hesiel alebo v dekoračnom materiáli“ s nasledovnou poznámkou: „Obava pred pestovaním kultu osobnosti?“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Materiál pre schôdzu byra OV KSS v Trnave – Správa o priebehu osláv 1. mája zo dňa 8. 5. 1956. Na vysvetlenie ku „kultu osobnosti“: Rok 1956 predstavuje významný medzník v dejinách štátov východného bloku i samotnej studenej vojny. 14. februára bol otvorený XX. zjazd KSSZ, na ktorom Chruščov 25. februára odsúdil Stalina a stalinizmus. Nešlo o kritiku systému, ale kritiku konkrétnej osobnosti a kultu osobnosti. Chruščovov referát sa stal tou hybnou pákou, ktorá odštartovala v štátoch východného bloku vlnu destalinizácie. Pre bližšíe informácie pozri MEDVEDEV, R.: Stalin a stalinizmus – historicke črty. Bratislava 1990.

84 ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Hľadiska pre hlásenie a vyhodnotenie osláv 1. a 9. mája zo dňa 23. 4. 1956.

85 Uvedene potvrdzuje aj nasledovný štatistický údaj: V tomto období existovalo v okrese Trnava 43 obci, kde miestne výbory SNF prakticky nejestvovali, teda nevyvíjali žiadnu činnosť. ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Správa o výsledkoch prieskumu výborov SNF v okrese Trnava.

86 V roku 1955 dochádza aj k reorganizácii Okresného výboru SNF v Trnave – prve zasadnutie sa konalo 28. 6. 1955. Došlo tu

k zmenám personálnym, avšak zo skúmaných dokumentov nemožno povedať, nakoľko sa reorganizácia tykala aj činnosti

tejto inštitúcie a či išlo o reorganizáciu na celoštátnej úrovni. Na základe spomínaných udalosti roku 1955 je to však možne a pravdepodobne.

87 K tejto otázke sa aspoň sčasti viaže niekoľko sprav, pochádzajúcich z miestnych národných výborov jednotlivých obci okresu

Trnava, ktoré odpovedajú na prípis, „v ktorom žiadate, aby bol sústredený písomný materiál bývalých akčných výborov na Okresnom výbore SNF v Trnave...“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Odpoveď Miestneho národného výboru v Modranke zo dňa 22. 4. 1958.

Rada Miestneho národného výboru v Paci zasa poskytuje Okresnému výboru SNF v Trnave tuto informáciu: „Na Váš prípis zo dňa 15. apríla 1958 Vám oznamujeme, že všetok písomný materiál, týkajúci sa bývalých akčných výborov, bol riadne zakladaný a protokolovaný medzi spisy Miestneho národného výboru a daný do archívu.“ ŠABA – pob. Trnava, f. OVSNF Trnava, neinventarizované. Správa Rady miestneho národného výboru v Paci zo dňa 24. 4. 1958.