Choď na obsah Choď na menu
 


Názvy ulíc a námestí v starom meste a pamiatkové objekty

    
 
    V tejto časti sú uvedené  názvy ulíc  starom meste,  aj väčšina starších názvov ulíc a námestí a  objekty evidované ako NKP.
 

1880: Promenade Bastei (promenádna bašta),

1909: Ferencziek tére (Františkánske námestie).

1924: Františkánska brána.

1937: Bernolákova brána.  

 

V 16. storočí: Platea Sancti Jacobi (Ulica sv. Jakuba – pokračovanie dnešnej Františkánskej ulice).

 V 18. storočí: Platea ex foto ad Teplum P.Franciscanorum, Svätojakubská ulica.

 1865: Franciskaner Gasse (Františkánska ulica).

1889: Theater Gasse (Divadelná ulica).

1901: Szinhás utcza (Divadelná ulica).

1920: Divadelná ulica.

Pamiatkové objekty:č.d.   3 (Trojičné námestie 2-139)    4,      5 (Spolok Sv. Vojtecha) ,  7,     

• Divadelná ulica 
 
      Podľa mapy z roku 1895 je zrejmé, že v tom čase bola ulica obojstranne lemovaná súvislou radovou zástavbou domov s krátkymi parcelami, ktorých rozmery pochádzajú prevažne ešte zo stredoveku. Ulica bola užšia pri vyústení do Trojičného námestia. Zatiaľ čo severný front držal relatívne priamu východo - západnú líniu, južný front odskakoval mierne smerom južným od miesta ukončenia bočného krídla hostinca s divadlom. Týmto jednostranným rozšírením západnej časti ulice pochádzajúcim ešte zo stredoveku sa vytvoril širší voľný priestor pred presbytériom stredovekého kostola sv. Jakuba. V baroku - po zmene orientácie kostola sa táto voľná plocha ocitla pred hlavným vstupom do kostola a získala funkciu spoločenského rozptylného priestoru. 
     Pri križovatke s komunikačne nadradeným Trojičným námestím sa pozdĺž oboch front Divadelnej ulice rozprestierali dlhé bočné krídla domov orientovaných hlavnými krídlami do námestia. Obzvlášť evidentnou je táto situácia v rámci južného frontu, kde sa zachovalo dlhé bočné krídlo, pochádzajúce ešte zo stredoveku, tvoriace súčasť neskoršieho dispozično - priestorového usporiadania parcely kombinujúcej funkciu hostinca s divadlom. Hlavná fasáda tohto objektu bola orientovaná do Trojičného námestia. Ďalší priebeh južnej strany ulice lemujú dve pozdĺžne, na celú šírku parcely situované krídla domov končiace nárožným 4-krídlovým domom na Divadelnej ul.č.7, ktorý ukončuje na západe blok zástavby ohraničený na severe Divadelnou ulicou a na juhu Radlinského ulicou. Dom má hlavné krídlo situované pozdĺž Divadelnej ulice bočné od Jakubského námestia a zadné od Radlinského ulice. Ostatné parcely južného frontu sa rozprestierali naprieč medzi Radlinského a Divadelnou ulicou. Parcely na severnej strane končili pri bočnej hranici parcely Jezuitského kláštora orientovaného hlavným krídlom do Štefánikovej ulice. Zástavba južného uličného frontu bola poschodová, severného prízemná. Pri jedinom dome ( Divadelná ul.č.5) je zatiaľ v stredoveku jednoznačne doložená prejazdnosť naprieč parcely medzi Radlinského a Divadelnou ulicou. 
      V súčasnosti je zachovaná v slohovom urbanistickom stave štruktúra oboch uličných frontov – nachádzajú sa tu pôvodné viackrídlové domy prejazdového typu, so šikmými tradičnými strechami, každý z nich zaberajúci plochu ešte stredovekej parcely, so zachovaným slohovým výrazom fasád. 
      Výnimku tvoria nárožné stavby oboch frontov vo vyústení Divadelnej ulice do námestia. 
     V južnom fronte je do historickej budovy divadla vbudovaná masívna vežovitá stavba, v ktorej je umiestnené zariadenie povraziska, na severnej strane ulice je v nárožnej polohe umiestnený funkcionalistický objekt bývalej Poľnobanky a v mieste bočného krídla je dnes prieluka. 

 

  

1865: Untere Bastei, Alsóbástya (Dolné bašty).

 1920: Dolné Bašty.

     Pamiatkové objekty:  -

 • Dolné bašty

    Na mape zo zač.20 . stor. zachytávajúcej ešte pôvodný urbanistický stav je južná strana ulice tvorená prevažne opevnením. Želiarska zástavba pozdĺž opevnenia, ktorá obostavala intaktne podstatnú časť severného a polovicu dĺžky východného úseku opevnenia sa v tomto prípade sústredila len do východného konca ulice, v rozsahu jej širšej časti, ktorá má tvar trojuholníka pretiahnutého v smere východ – západ. Severný uličný front nemal taktiež súvislú zástavbu, boli sem orientované bočné krídla len 3 domov, situovaných na križovaní Ulice Dolné bašty s Halenárskou a Paulínskou ulicou. Zvyšok priestoru pozdĺž uličnej čiary tvorili ploty nezastavaných parciel týchto domov. Na západnom okraji severného frontu lemuje ulicu dodnes bočná stena špitálskeho Kostola sv. Heleny. Výnimku tvorili len dve stavby malých rozmerov umiestnené v strede bloku vymedzeného Paulínskou a Halenárskou ulicou. Jedine tieto dva domčeky boli orientované čelom ku Ulici Dolné bašty.
    V súčasnosti je dobový urbanistický stav ulice výrazne narušený. Vinu na tom nesie novodobá zástavba severného uličného frontu. Už nárožný objekt na východnom okraji severnej strany ulice, pochádzajúci z konca 20. stor., ktorý je situovaný na križovatke medzi ul. Dolné bašty a Halenárskou ulicou (tzv. Rožek) je hmotovo - priestorovo voči opevneniu ( a aj voči obytnej zástavbe okolitých ulíc ) naddimenzovaný. Smerom západným naň nadväzujú svojou nečlenenou hmotou a veľkou výškou voči opevneniu nežiadúco konkurenčné radové viacpodlažné obytné domy z 50.a 60.rokov 20. stor. Smerom na západ pokračuje v ulici solitérna heterogénna výšková novodobá zástavba čelom orientovaná do Paulínskej ulice s hlavným dôrazom na výškovú budovu VÚB banky, ktorá je prestavbou hotela z obdobia socializmu. Od nej až po západný okraj ulice vymedzený nárožím kostola sv. Heleny je v súlade s posledným slohovým stavom zachované nezastavané územie.
     Pozdĺž južnej uličnej čiary sa zachovalo v pomerne celistvom stave pôvodné stredoveké opevnenie ( aj keď žiaľ s veľkou medzerou v polohe vyústenia Paulínskej ulice). Opevnenie prešlo pamiatkovou obnovou v 80. rokoch 20. stor. Na západnom konci južného frontu sa uplatňuje na križovatke s Hlavnou ulicou masívny dvojkrídlový objekt pochádzajúci zo zač.20.stor. (Okresný súd).Jeho dvojpodlažné bočné severné krídlo smeruje do Ulice Dolné bašty a smerom východným naň nadväzuje novodobá prístavba, ktorá je hmotovo aj výzorovo podradená bočnému krídlu objektu súdu.

 

4. Dolnopotočná ulica (fotogaléria)

 

Po 1580: Platea in transitu ad ludeos (prechod).

 V 17. storočí: Zsidó utcza (Židovská ulica).

V 18. storočí: Postmacellaris platea (Ulica za bitúnkom), Szíjártó utcza, Platea Cerdonum (Remenárska, garbiarska ulica).

1865: Fleischbank Gasse (Bitúnková ulica).

1889: Untere Bach Fasse (Dolnopotočná ulica).

1901: Alsó patak utcza (Dolnopotočná).

1911: Sechényi István utcza (Ulica Štefana Séčéniho).

1920:Dolnopotočná ulica.

     Pamiatkové objekty:   -

 
• Dolnopotočná ulica

     Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav je zrejmé, že v tom čase bola ulica obojstranne lemovaná súvislou radovou zástavbou domov s mimoriadne krátkymi parcelami , ktorých celý dĺžkový rozmer určujú krátke hĺbkové dvorové krídla. Pri križovatke s komunikačne nadradenou Halenárskou ulicou sa pozdĺž oboch front Dolnopotočnej ulice rozprestierajú bočné dlhé krídla domov orientovaných hlavnými krídlami do Halenárskej ulice. Súvislá línia radovej zástavby obytných domov pozdĺž severnej uličnej čiary je prerušená blízko severovýchodného nárožia voľnou plochou dvora barokového uršulínskeho kláštora.
     Parcely boli ohraničené zo všetkých strán krídlami, situovanými pozdĺž ich hraníc, pričom v centre zostával voľný dvor. Parcely nemali voľnú zadnú plochu hospodárskeho dvora , aké vidno pri parcelách najvýznamnejších komunikácií mesta ako sú Hlavná, Štefánikova, Halenárska a Kapitulská ulica. Podľa dobovej ikonografie možno súdiť, že tu stáli prevažne prízemné viackrídlové domy prejazdového typu, obývané prevažne remeselníkmi.
     Do súčasnosti sa z pôvodnej zástavby nezachovalo na ulici nič s výnimkou bočného krídla situovaného v severovýchodnom nároží , ktoré dnes patrí uršulínskemu kláštoru. Z pôvodných urbanistických znakov jestvuje už len línia ulice reprezentovaná vozovkou a obojstrannými chodníkmi, lemovaná na juhu len voľnou plochou parkoviska. Severozápadné nárožie je stabilizované novostavbou obchodného domu Jednota zo 70. rokoch 20. stor. a bytovou stavbou z 80. rokov 20. stor. Obe stavby svojou polohou ( nedodržujú uličnú čiaru), výškovou niveletou,
mierkou a celkovou hmotovo -priestorovou skladbou ( relatívne vysoké objemné monobloky ) sú v rozpore s urbanistickými znakmi posledného slohového stavu územia. Naviac si vynútili aj demoláciu prakticky celej pôvodnej zástavby na štyroch parcelách domov čelami obrátených do Hviezdoslavovej ul.(č. 14, 13 a 11), pričom ponechali z pôvodných honosných dvojpodlažných meštianskych domov iba uličné krídla pozdĺž Hviezdoslavovej ulice (a časť bočného krídla domu č. 14. pozdĺž východného obvodu ulice Zelený rínok).

 

V 16. storočí: Brüdergasse, Pruder Gasse (Bratská, Mníšska ulica). Platea Fratrum superior (Horná bratská – mníšska ulica).

V 18. storočí: Platea Sancti Jacobi superior (Hornojakubská ulica).

1865: Obere Jacobi Gasse (Hornojakubská ul.).

1889: Franziskaner Gasse (Františkánska ulica).

1901: Barát utcza (Bratská alebo Mníšska).

1911: Zrínyi Miklós utcza (Ulica Mikuláša Zrinského).

1920: Františkánska ulica.

1952: Ulica kpt. Jaroša.

1990: Františkánska ulica.

     Pamiatkové objekty:č.d. 1   (Františkánsky kostol),   (Františkánsky kláštor) ,    26.  33 

• Františkánska ul.

     Paralelne so severnou polovicou západného úseku hradieb vedie Františkánska ulica, ktorá vybieha od juhu - z Jakubského námestia ako severný úsek pôvodnej celistvej komunikácie vedúcej pozdĺž západného okraja stredovekého sídla, v strede rozdelenej Jakubským námestím. Posledný slohový stav zachytený na mape z roku 1895 predstavuje ulicu s obojstrannou zástavbou s malou hĺbkou parciel. Parcely sústredené na západnej strane siahajú až po hradby, parcely pri východnom fronte sú zadnými hranicami napojené na zadné parcelné hranice dlhých parciel siahajúcich sem od Štefánikovej ul. Južný koniec západného uličného frontu počnúc od juhozápadného nárožia zaberá mohutná dvojpodlažná až trojpodlažná viackrídlová stavba františkánskeho kláštora, z ktorej ulicu lemuje mimoriadne dlhé krídlo. Oproti – počnúc od juhovýchodného nárožia pozdĺž východného uličného frontu sa rozprestiera krídlo pôvodne stredovekého prízemného meštianskeho domu , nedávno obnoveného v klasicistickom výraze so sedlovou strechou. Naň sa napája dvojpodlažný meštiansky doma ďalej na sever sú pozdĺžne krídla , z ktorých južnejšie je dvojpodlažné a severné hospodárske je prízemné, a ktoré uzatvárajú dvor jezuitského kláštora orientovaného hlavnými objektmi ku Štefánikovej ul.
     V súčasnosti je dobová zástavba sústredená už len na južný koniec ulice. Zvyšok zástavby Františkánskej ulice bol koncom 20. stor. kompletne zdemolovaný. V jej území bola vytvorená náznaková rekonštrukcia dobovej parcelácie, na ktorej vznikajú postupne dvojpodlažné novostavby rešpektujúce atribúty dobovej meštianskej architektúry Trnavy počnúc od spôsobu zástavby parcely („krídlový“ spôsob s voľným centrálnym dvorom) , cez výškovú niveletu (max.2 nadzemné podlažia), tvary striech ( sedlové a pultové strechy), materiálové zloženie( tradičné materiály). Domy dodržiavajú tradičný spôsob tvorby mestského uličného interiéru Trnavy tým, že sú riešené ako radové s pozdĺžnymi, navzájom na seba štítmi napojenými uličnými krídlami a hĺbkovými dvorovými krídlami.
     Na severnom konci západného frontu prežíva z obdobia socializmu pochádzajúca dvojpodlažná stavba s plochou strechou bývalej Správy mestského majetku, riešená bez väzby na dobovú parceláciu a výraz vznikajúcich novostavieb. Ulica vyúsťuje na severe pri hradbách, kde sa zatáča smerom na východ, odkiaľ vedie ako úzka príhradobná ulička končiaca pri Štefánikovej ulici. Opevnenie tu zväčša zaniklo, zachovalo sa len v menšom rozsahu - v hmote niekoľkých stavieb, najmä v tzv. Kopplovej vile - v rámci jej uličnej steny. Od križovania uličky so Štefánikovou ulicou je jej severovýchodné nárožie a východný okraj severného frontu tvorený bočnou fasádou uličného krídla dvojpodlažného slohového objektu orientovaného hlavnou fasádou do Štefánikovej ulice a murovaným plotom jeho parcely. Južný front tvorí na juhovýchodnom nároží bočné krídlo dvojpodlažnej slohovej stavby orientovanej do Štefánikovej ulice, za ktorým nasledujú smerom na západ len ploty v polohe bočných hraníc parciel a novostavba nárožného domu.
 

 

 

6. Halenárska ulica (fotogaléria)

 V roku 1454: pri kláštore klarisiek (dnes Západoslovenské múzeum) Platea dicta Maltzer Gasse (Sladovnícka ulica).

 V 16. storočí: Platea pannifocum (Súkenná ulica), Platea Zukena (Súkenná). Posztó utcza (Súkenná), Platea panificum (Súkenná).

1865: Neu Thor Gasse (Ulica Novej brány, Novobránska ulica).

1889: Simor Gasse, Simár János utcza (Ulica Jána Šimora).

1921: Halenárska ulica.   

   Pamiatkové objekty: č.d.   1    2 synagoga,   5  ,  6   ,  7,     10,  1319,   45, 

 Halenárska ulica

Podľa mapy z roku 1895 je zrejmé, že v tom čase bola Halenárska ulica obojstranne lemovaná obytnou radovou zástavbou s prevahou prízemných viackrídlových domov prejazdového typu s voľným zadným dvorom, ktoré patrili prevažne remeselníkom. Dvojpodlažné stavby sa sústredili len na severnú polovicu. Na severovýchodnom nároží je baroková univerzitná palácová stavba Stefanea s ktorým susedil zaniknutý dvojpodlažný meštiansky dom a na severozápadnom nároží sa nachádza krídlo uršulínskeho kláštora. Stefaneum zaberá pozdĺž ulice plochu rovnajúcu sa šírke 2 typických trnavských parciel, krídlo uršulínskeho kláštora šírku zrejme až 3 parciel. V rámci východnej strany ulice sú dvojpodlažné aj tri navzájom susediace meštianske domy ( Halenárska ul.č.,5,6,7) situované vo východnom fronte na 2.-4. parcele južne od medziblokovej Haulíkovej uličky. Patrili príslušníkom bohatšieho mestského patriciátu o dve parcely južnejšie existoval donedávna dvojpodlažný meštiansky dom č.9 na úzkej parcele. Z typickej súvislej radovej zástavby východnej strany Halenárskej ulice sa vymykala bloková dvojpodlažná stavba orientovaná svojím obdĺžnikovým pôdorysom kolmo k uličnej čiare, nachádzajúca sa na rohu Halenárskej a komunikácie prepájajúcej ju s Kapitulskou (dnes Muzejné námestie). Začiatkom 20.stor. bola táto stavba so svojou parcelou zlúčená so susednou parcelou s prízemným remeselníckym domom, a voľná časť v uličnej čiare medzi domami bola zastavaná dvojpodlažnou novostavbou. Zástavba zlúčenej parcely do ulice je nehomogénna zložená z troch rozlične vysokých hmôt, s odlišným výrazom. Podľa mapy bol v západnom fronte mimo kláštorného krídla len jeden poschodový obytný dom- oproti domu č.6 (susediaci od severu s areálom paulínskeho kláštora) a poschodová bola tiež dvojkrídlová stavba paulínskeho kláštora. Táto stavba smerovala ku ulici štítom svojho južného krídla.
     Drobnú súvislú štruktúru domoradia západnej fronty začiatkom 20. stor. narúšali 2 nezastavané plochy. Jedna, situovaná približne v strede dĺžky ulice ( na juhu s ňou susedila medzibloková komunikácia – Veselá ulica) zabrala popri ulici šírku asi 3 parciel a tvorila dvor paulínskeho kláštora, otvorený do Halenárskej ulice. Dvor pri Halenárskej ulici lemovali z oboch strán kláštorné stavby. Na severe je to prízemný dom tvaru písmena „L“, s uličným pozdĺžnym krídlom a hĺbkovým krídlom situovaným v polohe severnej parcelnej hranice a na juhu mohutná dvojpodlažná kláštorná stavba tvaru písmena „L“ , pričom jedno rameno lemuje južnú parcelnú hranicu tvorenú Veselou ulicou a smeruje štítom k Halenárskej ulici, druhé leží naprieč šírky parcely v hĺbke bloku. Druhá nezastavaná plocha, na mape z roku 1895, bola situovaná na území širokom približne v rozsahu šírky 3 parciel a rozprestierala sa na juh od 5. parcely ležiacej južne od Veselej ulice.
     Súvislá radová zástavba východného uličného frontu Halenárskej ulice bola prerušená len jednou voľnou prielukou v rozsahu typickej parcely , na ktorej stojí synagóga Status quo z roku 1892, odsadená v súlade s dobovými nariadeniami od uličnej čiary. Parcela so synagógou je v poradí druhá severne od medziblokovej Haulíkovej uličky.
     Súčasťou parciel Halenárskej boli aj nezastavané zadné plochy hospodárskych dvorov. Dĺžkovo patria parcely na Halenárskej ulici k druhým najdlhším parcelám mesta (po parcelách Hlavnej ul.) spolu s parcelami pozdĺž Štefánikovej a Kapitulskej ulice. S parcelami na Kapitulskej ulici sa parcely Halenárskej ulice stretajú v zadnej časti. Na západe dobiehajú parcely Halenárskej ulice ku krátkym parcelám, čelom orientovaným do Paulínskej ulice. V priemere majú parcely na Halenárskej rozmery pochádzajúce ešte zo stredoveku (so šírkou ktorá sa pohybuje v celom meste v rozpätí 15-18 m). Nachádza sa tu však aj niekoľko užších parciel, nedá sa vylúčiť, že niektoré vznikli pozdĺžnym predelením pôvodných pozemkov a pokiaľ ide o širšie parcely než je priemer, mimo už spomínaných palácových stavieb na severnom konci ulice patrí k nim v poradí 2. parcela od juhu pôvodne 3. vo východnom fronte, so šírkou dvoch typických trnavských stredovekých parciel, takto vytvorená v 2.pol.19.storočia (dom č.18)  a 6.(pôvodne 7) parcela v tom istom fronte zlúčená z dvoch stredovekých parciel už v renesancii (dom č. 14).
     Do súčasnosti sa v intaktnom slohovom stave zachoval východný uličný front s prevahou prízemných viackrídlových prejazdových domov s centrálnym nádvorím remeselníckeho typu pochádzajúcich zväčša ešte zo stredoveku, ktoré sa zachovali v stave po radikálnych úpravách v novoveku.
     V západnom uličnom fronte okrem časti medzi Hviezdoslavovou a Dolnopotočnou ulicou úplne zanikla pôvodná štruktúra a narušil sa aj podstatný urbanistický znak, akým je poloha zástavby vo vzťahu k uličnej čiare. Prakticky celú južnú polovicu západného frontu zabrala novostavba z 80.rokov 20. stor. bývalého Okresného výboru KSS ( dnes sídlo Materiálovo - technologickej fakulty STU Bratislava) realizovaná svojou mierkou, hmotovo - priestorovou skladbou a výrazom v rozpore s posledným slohovým stavom územia. Je to objemná stavba s plochou strechou bez väzby na pôvodnú uličnú čiaru (výrazne odstúpila od uličnej čiary smerom západným) a parceláciu (zabrala plochu viacerých parciel bez ich artikulácie ).
     Zvyšok južného okraja územia popri pôvodnej západnej uličnej čiare pri križovatke s Ulicou
Dolné bašty zabrala koncom 20. stor. novostavba polyfunkčného domu, ktorá sa svojou výškovou niveletou a celkovým objemom dostala do kontrastu s okolitou zástavbou nielen Halenárskej ulice ale aj Múzejného námestia a Ulice Dolné bašty. Svojou objemnou hmotou a výškou vytvorila nevhodnú konkurenciou nielen drobnej zástavbe východnej strany Halenárskej ulice, ale aj takým významným pamiatkam ako sú mestské opevnenie a areál klariského kláštora, ktorých dovtedajšie dominantné pôsobenie v danom území narušila. Na severnom konci západného frontu sa v polohe medzi uršulínskym a paulínskym kláštorom nachádza dnes nezastavaná plocha parkoviska v rozsahu pôvodných 3 parciel. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodná mestotvorná komunikácia, akou Halenárska ulica je, zostala na západe zachovaná už len v podobe línie bez jej vyjadrenia radovou zástavbou.

 

V 17. storočí: Kiss utcza, Malá ulička.

 1924: Židovská ulička.

1929: Haulikova ul.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

8. Hlavná ulica   (fotogaléria

 1506: časť pri dolnej bráne – Platea inferior porta.

V 16. storočí: Platea Magna (Veľká ulica), Platea Longa (Dlhá ulica), Platea inferior (Dolná ulica).

17. storočie: Platea Magna inferior (Veľká dolná ulica). Dolná hrubá ulica, Dolnohrubá ulica.

 1865: Untere Haupt Gasse (Dolná hlavná ulica).

1889: Untere lange Gasse (Dolná dlhá ulica).

1900: Alsó hosszú utcza (Dolhodlhá ulica).

 1907: Rákoczi Ferencz utcza (Ulica Františka Rákociho).

1922: Masarykova ulica.

1940: Hitlerova ulica.

1945: Masarykova ulica.

1950: Stalinova ulica.

 1953: Ulica februárového víťazstva.

1990: Hlavná ulica.

Pamiatkové objekty:  č.d,  1,    2     3,      5,     7,     9.      11,     13,   15,  16,     17,    18,     20,    22,   23,    25,    29,   32,   43,   44    45,    46,    47, ,  pamätná tabuľa výročie mesta 700
 
• Hlavná ulica
Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav ulice je zrejmé, že v tom čase bola obojstranne lemovaná radovou zástavbou domov s dlhými parcelami, ktorých rozmery pochádzajú prevažne ešte zo stredoveku. Parcely boli delené na prednú obytnú časť a zadnú hospodársku časť. Ako je zrejmé z dobovej ikonografie a pamiatkových výskumov, územie pri ulici zaberali reprezentačné, prevažne dvojpodlažné domy, v južnej časti s väčším výskytom prízemných objektov, z ktorých do dnešného dňa sa zachoval dom vo východnom fronte situovaný na nároží medzi Trhovou a Hlavnou ulicou –dnešný dom Hlavná ul. č. 21 a jeden dom v západnom fronte - Hlavná ul. č.34). Domy boli prejazdového typu, charakteristické krídlovou zástavbou parcely obopínajúcou dvor (najčastejšie sa vyskytovali pôdorysy tvaru „U“ s jedným hlavným a dvoma často nerovnako dlhými bočnými krídlami, častý bol aj menej rozvinutý pôdorys tvaru „L“, ale vyskytovali sa aj pôdorysy so štyrmi a viac krídlami). Zadné krídlo, paralelné s uličným uzatváralo dvor a oddeľovalo ho od zadnej časti parcely. Rozmerné zadné nezastavané časti slúžili na hospodárske účely. Parcely boli dlhšie vo východnom uličnom fronte - boli to najdlhšie parcely v meste, ich zadné hranice siahali po zadné hranice krátkych parciel orientovaných do Paulínskej ulice, zadné hranice parciel západného frontu siahali po zadné hranice krátkych parciel Vajanského ulice. Z uvedeného je zrejmé, že parcely neboli prejazdné. Výnimku, pokiaľ ide o dĺžku reprezentovali 4 krátke parcely, počnúc od severovýchodného nárožia. Dve krajné parcely ( Trojičné nám.č.11 a Hlavná ul. č. 3) mali v roku 1895 veľmi malé dĺžkové rozmery, pretože priliehali ku bočnej hranici parcely smerujúcej čelom ku Trojičnému námestiu. Konce krátkych parciel ďalších dvoch domov nadväzujúcich v radovej zástavbe Hlavnej ulice (Hlavná ul. č.5,7) tvorili západnú čiaru verejného priestranstva - tzv. Zeleného rínku. Za domom Hlavná č. 7 nasledovali v radovej zástavbe Hlavnej ul po úzkej uličke medziblokového charakteru ( Radničná ul). 2 domy s krátkymi parcelami, ktorých zadné parcelné hranice končili v polohe bočnej hranice parcely domu čelom orientovaného ku Dolnopotočnej ulici. Z pravidelnej parcelácie a hmotovo - priestorovej skladby meštianskej zástavby sa už od stredoveku odlišoval južný koniec východného frontu , kde bol z vnútornej strany mesta pri hradbách umiestnený špitálsky Kostol sv. Heleny s masívnou budovou priľahlého špitála. Budova špitála bola v stredoveku bloková stavba s jedným objemným krídlom so štítovou orientáciou voči Hlavnej ulici a zaberala šírku jednej typickej stredovekej parcely. Až v novoveku sa rozrástla na rozsiahly dnešný objem, ktorým zaberá šírku dvoch pôvodných parciel. V súčasnosti je zachovaná v slohovom stave štruktúra prevažnej časti oboch uličných frontov - nachádzajú sa tu dvojpodlažné domy prejazdového typu, so šikmými tradičnými strechami, viackrídlové, každý z nich zaberajúci plochu ešte stredovekej parcely, so zachovaným slohovým výrazom fasád, pochádzajúcim v prípade uličnej fasády najčastejšie z obdobia historizujúcich slohov ( slohový výraz je zachovaný prevažne už len v 2.NP). Z hľadiska 51 zachovania celistvosti zástavby na jednotlivých parcelách najmenej zachovaný rozsah má tzv. 6 meštianskych domov počnúc od severného okraja východného frontu (Trojičné nám. č.11, Hlavná č.3,5,7,9,11), ktoré sa zachovali len ako uličné krídla, zvyšná zástavba ich parciel zanikla pri výstavbe Domu kultúry, ktorý postavili na Trojičnom nám. v 80. rokoch 20. stor. Výnimku z intaktnej slohovej zástavby tvorí podstatne narušené územie blízko južného konca východného frontu. V severnom susedstve tzv. Špitálika s Kostolom sv. Heleny, kde vznikol v 2. pol. 20. stor. zlúčením 3 pôvodných parciel viacpodlažný bytový dom, ktorý je v rozpore s takmer všetkými slohovými urbanistickými znakmi územia. V západnom fronte sa do rozporu s okolitou slohovou štruktúrou dostali dva novodobé domy : viacpodlažný obchodno-obytný dom z 80.rokov 20. stor. zaberajúci plochu troch parciel, ktorý je situovaný južne od tzv. Wetzlerovho domu (stojaceho vedľa objektu radnice) a mohutný objekt Slovenskej sporiteľne umiestnený v južnej časti ulice. Do kontrastu so slohovou zástavbou oboch uličných front sa dostalo aj niekoľko funkcionalistických objektov, a to svojou hmotovo - priestorovou skladbou ( celoplošná zástavba prednej časti parcely bez krídlového členenia a voľného dvora), ako aj výškou ( ide o viacpodlažné domy), ktoré však rešpektujú aspoň uličnú čiaru a ďalší pôvodný urbanistický znak, ktorým je šírkový rozsah pôvodnej parcely. V polohe bývalých domov č. 38 a 40 je dnes prieluka.  
 

9. Ulica Jána Hollého  (fotogaléria)

 V 16. storočí: Platea Sancti Joanni (Ul. sv. Jána).

V 18. storočí: Sant Joannis Gasse (Ul. sv. Jána), Platea Sancti Joannis Baptistae (Ul. sv. Jána Krstiteľa).

1865: Joanni Gasse (Jánska ulica).

1889: Joanni Gasse, Szent János utcza (Ul. sv. Jána).

1920: Svätojánska ulica.

1924: Ulica Jána Hollého.

     Pamiatkové objekty: č.d.  1,     8,     pamätná tabuľa P. Jilemnický Hollého 8 , 

9,    10/1,  10/2  pamätná tabuľa Š. Moyzes, Ulica Hollého 10 . 

• Hollého ulica

Začiatkom 20. stor. bola Hollého ulica intaktne zachovaná v urbanistickom stave aký získala počas baroka, keď postupne nahradili staršie meštianske domy vo východnom fronte mohutné stavby palácového charakteru (Seminár sv. Vojtecha, seminár Červených klerikov, Mariánsky seminár a Šľachtický konvikt) , ktoré slúžili pre ubytovanie študentov univerzity. Išlo o stavby, z ktorých každá zabrala pozdĺž ulice šírku 2-3 stredovekých parciel meštianskych domov. Na parcele každého zo seminárov bola situovaná zástavba zložená z mohutných krídel obopínajúcich nádvoria, ktorá sa nachádzala pri ulici a zadná časť parcely bola nezastavanou záhradou končiacou na východe pri zadnej parcelnej hranici domov orientovaných do Jeruzalemskej ulice. V priebehu prvých 20. rokov 20. stor. postupne všetky tri pôvodne dvojpodlažné semináre nadstavili o jedno podlažie, najmladší z nich - Šľachtický konvikt mal od doby výstavby v pol. 18. stor. už 3 nadzemné podlažia. Pri úprave uličných krídel seminárov v 20. stor. sa do určitej miery inšpirovali v hmotovo - priestorovom riešení ( výška, tvar strechy) ako aj výraze Šľachtickému konviktu. Parcely v západnom fronte boli striedavo prízemné a dvojpodlažné. S výnimkou mohutnej palácovej štvorkrídlovej reprezentačnej stavby na juhozápadnom nároží, ktorá zabrala plochu najmenej 2 typických trnavských stredovekých parciel sa tu nachádzala pravidelná parcelácia s radovou zástavbou viackrídlových prejazdových domov s centrálnym nádvorím. V súčasnosti je v intaktnom dobovom stave zachovaný východný uličný front, prevažný rozsah západného frontu bol v 2. pol. 20. stor. zdemolovaný, zachovaná zostala nárožná palácová stavba na Hollého ul.č.1 a s ňou susediaci dom. Na mieste zbúraných objektov v severnej časti západného frontu bol nedávno postavený 3-podlažný polyfunkčný dom so sedlovou strechou, ktorý sa hmotovo a umiestnením v uličnej čiare prispôsobil okolitej zástavbe, nie sú však použité klasické materiály na streche a jednotlivých architektonických prvkoch, ani farebnosť uvedených konštrukcií a časti fasády nie je zladená s okolitou historickou zástavbou. 

 

1889: Obere Bastei (Horné Bašty).

1900: Felsö bástya utcza ( Ul. Horné bašty).

 1922: Horné bašty.

     Pamiatkové objekty: č.d. 37,

• Horné bašty

Na mape zo zač.20. stor zachytávajúcej ešte pôvodný urbanistický stav je severný uličný front tvorený radovou zástavbou drobných domov želiarskeho typu pristavaných ku opevneniu. Prízemný dom malých rozmerov pokrývala pultová strecha. Pozostával vždy len z jednej stavby tvaru pozdĺžne voči ulici situovaného obdĺžnika s malou hĺbkou, ktorou zaberal celú plochu parcely, severnou obvodovou stenou domu bolo opevnenie. Želiarska zástavba siahala takmer až po križovatku so Štefánikovou ulicou končila približne v strede úseku medzi križovatkami s Pekárskou a Štefánikovou ulicou domom v polohe veže. Jedinou výnimkou z prízemnej zástavby bol 52 dvojpodlažný dom postavený v polohe 1. hradobnej veže, situovanej východne od pôvodnej Hornej brány v opevnení, od ktorého sa tiahol rad prízemných domov. Južný uličný front je tvorený heterogénnou zástavbou . Prevažne ho lemujú prízemné bočné krídla domov smerujúcich hlavnými krídlami ku severojužným komunikáciám. Približne v strede dĺžky ulice tvorí jej južnú stranu súvislá zástavba hospodárskych budov univerzitného areálu, ktoré sú s výnimkou krátkej 2-podlažnej časti na rohu s Jerichovou ulicou prízemné. V súčasnosti je zástavba ulice kompaktná, dodržiavajúca v princípe základné dobové urbanistické znaky ako sú výška zástavby, poloha uličných čiar a hmoto - priestorová skladba. Výnimkou sú len solitérne zásahy ( najčastejšie tvarovo a veľkosťou nevhodné vikiere na zástavbe v severnom fronte a ojedinelá nekvalitná novostavba na nároží Horných bášt s Pekárskou ulicou. ), ktoré narúšajú dobový urbanistický stav. Architektonický stav je však narušený podstatne, pretože v nedávnom období postupne došlo k náhrade väčšiny pôvodných domov želiarskych domov za novostavby. Najzávažnejší urbanistický nedostatok má korene v 80. rokoch 20. , kedy bola bývalá želiarska zástavba klasifikovaná Mestom Trnava ako obytná. Pre dosiahnutie požadovaného štandardu bývania pripojilo Mesto Trnava ku želiarskym domom vo vnútri hradieb novovytvorené parcely z vonkajšej strany hradieb. Tým sa jednak zásadne narušilo samotné stredoveké murivo opevnenia v dôsledku vytvárania prierazov v opevnení za účelom spojenia domov s parcelami za hradbou. Zároveň došlo aj k narušeniu urbanistických atribútov, pretože na novovytvorených parcelách vznikli murované stavby za účelom rozšírenia obytnej plochy pôvodného želiarskeho domu. Narušila sa tak pôvodná charakteristická silueta opevnenia, ktoré malo až dovtedy z vonkajšej strany voľné – nezastavané plochy na mieste pôvodnej vodnej priekopy. Časť želiarskej zástavby za areálom bývalej univerzity bola úplne odstavená za účelom prezentácie hradobného systému z obdobia jeho funkčnosti. 

 

11. Hornopotočná ulica (fotogaléria)

 

16. storočie: Platea penes Molendinum (Ul. pri mlyne). Platea Cerdonum (Garbiar­ska ulica).

18. storočie: Platea fluvialis superior (Hornopotočná ulica).

1865: Obere Bach Gasse (Hornopotočná ulica).

1911: Deák Ferencz utcza (Ul. Františka Deáka).

1922: Hornopotočná ulica.

1939: Ul. Juraja Palkoviča.

1945: Hornopotočná.

     Pamiatkové objekty: č.d.  2 

 

Hornopotočná ulica
Na mape zo zač.20. stor. zachytávajúcej ešte pôvodný urbanistický stav boli oba uličné fronty ešte intaktne zastavané. Ako možno súdiť z dobovej fotodokumentácie išlo o zástavbu pozostávajúcu z prízemných viackrídlovýchva domov prejazdového typu. Väčšina parciel mala šírku podobnú šírkam najstarších mestských parciel, boli však medzi nimi aj úzke parcely sústredené v západnom fronte, jednak v mieste , kde ulica vbieha do Univerzitného námestia ( 4 parcely južne od medziblokovej uličky spájajúcej Pekársku s Hornopotočnou ulicou) a tiež blízko severného konca ( asi 7 parciel). Tieto vznikli zrejme delením starších parciel na polovicu. Všetky parcely z oboch strán ulice boli relatívne plytké, ich dĺžky sa približne zhodovali s dĺžkami parciel smerujúcimi čelom ku Pekárskej ul. Parcely nemali voľné zadné plochy ale domy zaberali celú hĺbku a šírku parciel. Dvory boli nezastavané, lemovali ich dvorové krídla. Domy pozdĺž západného frontu sa vzadu stretávali s domami situovanými čelom ku Pekárskej ulici. Domy pozdĺž východného frontu sa vzadu stretávali s dlhšími parcelami smerujúcimi sem od funkčne nadradenej Hollého ulice, pri južnom konci ulice tvorili zástavbu východného frontu zadné krídla 4 domov čelom orientovaných do Hviezdoslavovej ulice. Zakrivený tvar ulice odrážal tvar pôvodného koryta potoka, ktoré bolo situované v pozdĺžnej uličnej osi. Križovanie zástavby Hornopotočnej ulice so západne situovanou Pekárskou ulicou vytváralo na juhu hrotitý tvar. Zdá sa, že od križovatky smerom na juh sa koryto potoka rozvetvilo na dve časti. Krátka a úzka ulička pod názvom Vodná, ktorou viedla východnejšie položená vetva koryta sa od plynulého juhozápadného smerovania Hornopotočnej ulice odklonila smerom na juhovýchod a vyústila priamo do Hviezdoslavovej ulice. Plynulá línia Hornopotočnej ulice smerujúca na juhozápad (ku námestiu) získala po križovatke s Pekárskou ulicou a zároveň po odpojení Vodnej ulice asi len polovičnú šírku z pôvodného rozmeru. Takto zúžená vnikla do Trojičného námestia. Ulice Vodná a Hornopotočná obkolesili a tým vymedzili z radovej zástavby Hviezdoslavovej ulice dvojicu domov palácového typu. Vo východnom z nich údajne zomrel uhorský panovník Ľudovít Veľký. Oba domy nahradila v 40. rokoch 20. stor. dnešná budova Pošty. 53 V súčasnosti je pôvodný urbanistický stav ulice mimoriadne narušený. Pri výstavbe objemného objektu Stavoprojektu v 70. rokoch 20. stor. zanikla celá južná polovica bloku medzi Hornopotočnou a Pekárskou ulicou. Zanikla parcelácia a zástavba tejto časti bloku, zachoval sa len pôvodný charakteristický zakrivený tvar komunikácie vypovedajúci o prítomnosti niekdajšieho koryta potoka. Objekt Stavoprojektu je všetkými architektonickými aj urbanistickými atribútmi v rozpore s dobovou zástavbou tohto územia. Od križovatky Hornopotočnej ulice s Pekárskou získala dominantné postavenie pôvodná Vodná ulica na úkor pokračovania druhej vetvy Hornopotočnej ulice, ktorá pôvodne vnikala oblúkom do Trojičného námestia a v dôsledku výstavby objektu Pošty od 40.rokov 20. stor. zanikla. Začiatkom 21. storočia boli voľné plochy v severnej časti západnej uličnej línie a v južnej časti východnej uličnej línie zastavané 2-podlažnou radovou zástavbou výrazovo zapadajúcou do historického prostredia. V južnej časti západnej línie vznikol mestský park siahajúci až po Pekársku ulicu.
 
  

12. Hradná ulička

 

1948: Hradobná ulica.

1990: Hradná ulica.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

13. Hviezdoslavova ulica   (fotogaléria  

 

1500: Sporer Gasse (Ostrožná ulica, nesprávny preklad Ostrovnej ulice z maďarči­ny).

16. storočie: Platea Ostrowska (Ostrovná ulica).

18. storočie: Platea Sarkantyus (Ostrožná ulica – nesprávny preklad).

1865: Sarkantyu utcza (Šarkanova ulica?).

1910: Nagy Lajos utcza (Ulica Ľudovíta Veľkého).

1922: Hviezdoslavova ulica.

Pamiatkové objekty: č.d.  5     6 ,    7,    8,    9,     10,    11,     12,    13,  14,  

 

 

V 16. – 20. storočí patrila do Ulice sv. Jána (Platea Sancti Joannis), teda do dnešnej Ulice Jána Hollého.

     Pamiatkové objekty:  -

 

1567: Zhorala strana, Zhorala brana, Platea Zhorala (Zhorená brána, Pri zhorenej bráne – Malženickej).

1581: Platea Jericho (Jerichova ulica, potom ako súčasť Ulice sv. Jána).

18. storočie: Dolnojeruzalemská ulica.

1865: Jericho Gasse (Jerichova ulica), Jericho utcza.

1920: Jerichova ulica.

1950: Ulica 29. augusta.

1990: Jericho­va ulica.

     Pamiatkové objekty:  -

• Jerichová ulica

Dnešná krátka Jerichova ulica ohraničuje z východnej strany areál univerzity. Ulica vychádza z historického jadra smerom na sever cez pôvodné miesto tzv. Malženickej brány v opevnení, ktorú zamurovali ešte v stredoveku a v novoveku zbúrali ako prvú z brán opevnenia. Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav ulice je zrejmé, že v tom čase bol východný front Jerichovej ulice súvislý, tvorený obytnou prízemnou radovou zástavbou. Krídlová zástavba parciel domov prejazdového typu obopínala vnútorný dvor. Parcely nemali voľnú zadnú plochu hospodárskeho dvora. Končili pri zadnej hranici krátkych parciel čelom orientovaných ku Jeruzalemskej ulici. Západnú stranu po celej dĺžke (okrem dvoch krátkych prieluk pri južnom konci lemovali zachované barokové hospodárske krídla univerzitného areálu. Tak ako protiľahlá strana ulice boli prízemné s výnimkou menšej časti, v severozápadnom nároží ulice kde je dvojpodlažná časť v pôdoryse „L“. Ulica je do súčasnosti zachovaná v intaktnom dobovom urbanistickom stave. Vek dnešných domov východnej strany nie je známy, zväčša zrejme pochádzajú z 20. stor. 

 

16. Jeruzalemská ulica   (fotogaléria)  

1581: Platea Jerusalem.

18. storočie: Platea superior Jerusalem (Hornojeruza­lemská ulica).

1865: Jerusalem Gasse, Jeruzsálem utcza (Jeruzalemská ulica).

1922: Jeruzalemská ulica.

1952: Šulekova ulica.

1990: Jeruzalemská ulica.

     Pamiatkové objekty: č.d.  1,     41,  

• Jeruzalemská ulica

Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav ulice je zrejmé, že v tom čase boli oba uličné fronty súvislé, tvorené radovou obytnou prízemnou zástavbou s výnimkou dvojpodlažnej stavby situovanej blízko južného okraja východného frontu (Jeruzalemská 41). Krídlová zástavba parciel domov prechodového a prejazdového typu obopínala vnútorný dvor. Parcely s výnimkou južnej polovice západného frontu od výrazného pravouhlého rozšírenia ulice južne od miesta pripojenia Invalidskej ulice nemali voľnú zadnú plochu hospodárskeho dvora. Parcely južnej polovice západného frontu končili v polohe zadných parcelných hraníc veľkých záhrad za univerzitnými seminármi. Približne v strede tejto časti ulice sa nachádzajú 4 mimoriadne úzke parcely vzniknuté pravdepodobne pozdĺžnym rozdelením pôvodných dvoch parciel bežných šírok. Parcely severnej polovice západného frontu boli veľmi krátke. Porovnateľne krátke boli v rozsahu celého mesta (ak sa neberú do úvahy atypické domy pri hradbách) len parcely oboch front západnej polovice Dolnopotočnej ulice. Parcely východného frontu prechádzali naprieč celého bloku lemovaného na západe Jeruzalemskou a na východe príhradobnou Michalskou ulicou. K Michalskej ulici smerovali parcely najčastejšie len hospodárskym dvorom, ukončenými v uličnej čiare plotom, prípadne sem boli umiestnené hospodárske stavby situované pozdĺžne alebo kolmo voči uličnej čiare. V severnej polovici východného frontu sa nachádza viacero úzkych parciel vzniknutých zrejme pozdĺžnym delením na polovice parciel typických rozmerov trnavských meštianskych domov. Zvyšná parcelácia ulice má šírkové rozmery typické pre stredoveké parcely (aj keď v tejto ulici sa stredoveká zástavba zatiaľ nepotvrdila). 54 V osi lievikovitého rozšírenia južnej polovice ulice je vložený „špalíček“ pozostávajúci zo 3 domov situovaných na mimoriadne plytkých parcelách pretiahnutých v smere sever – juh. Na stiesnených pozemkoch majú domy prakticky len pozdĺžne uličné krídla čelom orientované na východ, pričom stredný dom je dvojpodlažný (Jeruzalemská 1). Ulica je do súčasnosti zachovaná v intaktnom dobovom urbanistickom stave. Niektoré pôvodné stavby boli po roku 1989 nahradené novostavbami, dodržiavajúcimi však v princípe urbanistické znaky pôvodných stavieb ako sú krídlový spôsob zástavby parcely, podlažnosť, tvar strechy (pre využiteľnosť podkrovia sa často uplatňuje zvýšená niveleta korunnej rímsy a pridávajú sa zväčša vhodné jednoduché bodové vikiere. Niekde sa však objavili aj tvarovo a rozmerovo nevhodné veľkoplošné vikiere.  

16. storočie: Platea superior. Felseo utcza (Horná ulica). Platea Sancti Nicolai (Sv. Mikuláša ul.).

17. storočie: Pap utcza, Platea sacerdotum (Kňazská ulica).

18. storo­čie: Platea superior, Felsö piacz (Horná ul., trhovisko). Theatrum superior, Platea Canonicalis (Kanonícka ulica).

1865: Kapitel Gasse, Káptalan utcza (Kapitulská ulica).

1896: König Bela Gasse, Béla király utcza (Ulica kráľa Belu).

1920: Kapitul­ská ulica.

1951: Staromestská ulica.

1990: Kapitulská ulica.

Pamiatkové objekty: č.d1,     2,     3,     4,    6,      7,     10,   11,    13,   16,   17,   19,    21,   22,    24,   26,    27,   28,   stĺp P.M. s dieťaťom .

 • Kapitulská ulica

Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav ulice je zrejmé, že v tom čase boli oba uličné fronty súvislé, tvorené obytnou radovou zástavbou s jednou prielukou v rozsahu parcely domu č.9. Vo východnom fronte sú sústredené dvojpodlažné domy do severnej polovice, zvyšok po záhradu bývalého kláštora klarisiek, dnes múzeum, ktorá popred dve južné parcely západného frontu je tvorený prízemnými domami s výnimkou barokového objektu na Kapitulskej ul. č. 11 , ktorý je dokonca trojpodlažný. V západnom fronte boli striedavo prízemné a dvojpodlažné domy. Parcely v západnom fronte dobiehali ku zadným hraniciam parciel orientovaných ku Halenárskej ulici. Parcely sa z oboch strán navzájom stretávali v hĺbke bloku voľnými nezastavanými plochami hospodárskych dvorov. Vo východnom fronte Kapitulskej ulice boli parcely o niečo kratšie než v západnom, avšak tiež mali zadné voľné dvory , ktoré končili pri opevnení. Parcely majú v prevažnej väčšine šírky typické pre stredovekú parceláciu mesta. Krídlová zástavba parciel domov prejazdového typu obopínala vnútorný dvor. Pred severným koncom východného frontu je umiestnená plastika Panny Márie. Z celého historického jadra Trnavy je Kapitulská ulica (spolu s nadväzujúcim Nám. sv. Mikuláša) najviac zachovaná v intaktnom dobovom stave a to ako z urbanistického, tak aj architektonického a umelecko-historického hľadiska, pretože objekty na nej sú až na 4 výnimky novostavieb ( rešpektujúcich však znaky prostredia) pôvodné, pochádzajúce zväčša zo stredoveku a z celého mesta majú najzachovalejší slohový výraz. 

 

18. Michalská ulica  (fotogaléria  

V 19. storočí: S. Michael platea, Szent Mihály utcza (Ulica sv. Michala).

Po r. 1919: Michalská ulica.

     Pamiatkové objekty:  -

• Michalská ulica

Na mape zo zač.20. stor zachytávajúcej ešte pôvodný urbanistický stav je východný uličný front tvorený radovou zástavbou drobných domov želiarskeho typu pristavaných ku opevneniu. Domy malých rozmerov pokrývala pultová strecha. Pozostávali len z jednej prízemnej stavby tvaru pozdĺžne voči ulici situovaného obdĺžnika s malou hĺbkou, ktorou zaberali celú plochu parcely, ich východnou obvodovou stenou bolo opevnenie. Želiarska zástavba bola prerušená len v strede dĺžky ulice, kde sa západný uličný front natoľko priblížil k opevneniu, že domčeky sa sem už nevmestili. Západný uličný front Michalskej ulice reprezentovali len zadné konce parciel čelom orientovaných do Jeruzalemskej ulice. K Michalskej ulici smerovali preto najčastejšie len ich hospodárske dvory, ukončené v uličnej čiare plotom, prípadne sem boli umiestnené drobné hospodárske stavby utilitárneho výrazu, situované pozdĺžne, ale i kolmo voči uličnej čiare. Blok zástavby medzi Jeruzalemskou a Michalskou ulicou je v meste jediný , ktorý mal ešte v 2. pol. 20. stor. zabezpečenú prejazdnosť naprieč parcelou. 

 

 

17. – 18. storočie: Platea qua a Convictum Nobilium itur ad Templum S. Nicolai (Ulica od šľachtického konviktu po Kostol sv. Mikuláša).

1865: Seminar Gasse (Se­minárska ulica).

1901: Papnövelde utcza (Ulica kňazskej výchovy = seminárska).

1922: Seminárska ulica.

1956: Ulica Mikuláša Schneidera Trnavského.

Pamiatkové objekty: č.d. 1       2,     3,    5,     6,     5 pamätná tabuľa Schneider M. T 
 
• Ulica M. Schneidra Trnavského
Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav ulice je zrejmé, že v tom čase boli oba uličné fronty súvislo zastavané. Na západe zaberali približne polovice ich dĺžok mohutné bočné krídla barokových palácových stavieb orientovaných hlavnými krídlami do Halenárskej a Hollého ulice (na juhu Seminár sv. Štefana , na sever Šľachtický konvikt).Severný uličný front dobieha v súlade so svojím stredovekým stavom blízko ku čelnej fasáde farského Kostola sv. Mikuláša. Na jeho východnom konci sa nachádza stredoveký nárožný objekt farskej budovy. Pôvodne to bola bloková jednokrídlová stavba situovaná pozdĺžne voči ulici a orientovaná čelnou fasádou ku kostolu. V novoveku jej pôdorys doplnili na tvar „L“ krídlom paralelným s čelnou fasádou kostola, pričom sa zmenil typ domu na prejazdový za súčasného presunu z orientácie 60 domu ku kostolu na orientáciu ku Ul. M. Sch. Trnavského , resp. ku Námestiu sv. Mikuláša. Medzi farským objektom na severovýchodnom nároží a Šľachtickým konviktom na severozápadnom nároží sú už len 2 krátke parcely čelom orientované do ulice. Medzi dvojkrídlovým prejazdovým domom na juhovýchodnom nároží s dlhým bočným krídlom lemujúcim ulicu (Nám. sv. Mikuláša 8- 9), ktorý je čelom orientovaný ku námestiu a Seminárom sv. Štefana na juhozápadnom nároží sú situované 3 priečne parcely , z ktorých parcela susediaca so seminárom (Ul. M. Sch. Trnavského 6) je mimoriadne krátka, keďže za jej zadnou hranicou sa rozprestiera ešte výbežok ako pokračovanie južného dvorového krídla seminára. Táto situácia vytvára dojem, akoby dom č.6 bol dodatočne vložený na koniec parcely seminára, čomu by nahrával aj fakt, že východná bočná parcelná hranica domu č.6. leží v línii zadných hraníc parciel domov orientovaných čelom ku Halenárskej ulici, čo je zároveň aj poloha ukončenia výbežku južného krídla Seminára sv. Štefana. Dom však nemohol vzniknúť dodatočne na parcele seminára, pretože jeho jadro pochádza ešte z prvotnej murovanej zástavby mesta, čo predbežne nemožno povedať o objektovej skladbe seminára. Keďže nepoznáme vývoj zástavby a parcelácie v území zabratom seminárom nemožno sa k tejto otázke predbežne viac vyjadriť. Ulica je do súčasnosti zachovaná v intaktnom dobovom urbanistickom stave. Súvislosť jej zástavby bola narušená len jednou prielukou v južnom fronte, ktorá vznikla v 90. rokoch 20. stor. po demolácii technicky dožitého domu č-4. • Univerzitné námestie Začiatkom 20. stor. bolo Univerzitné námestie 

 

  

20. Kláštorková ulica (dnes nejestvuje)

 

1930: Kláštorská ulica,

po 1950: Mojmírova ulica (dva domy v úzkej uličke z Ka­pitulskej ku hradbám).

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

1925: Kláštorková ulica (pôvodne boli domy rátané do Kapitulskej ulice, neskôr aj do Halenárskej.

1990: Múzejná ulica.

Pamiatkové objekty: č.d. 3,   
 
•Múzejné námestie
je vlastne rozšírenou komunikáciou spájajúcou Kapitulskú ulicu s Halenársku, ktorá obchádza zo severu areál bývalého klariského kláštora. Južný uličný front 55 námestia tvorí zástavba areálu klariského kláštora, t.j. počnúc od východu bočná stena Kostola Nanebovzatia Panny Márie, na ktorú nadväzuje severné krídlo západného kláštorného nádvoria. Objektová skladba areálu bola ešte začiatkom 20. stor. bohatšia o dnes už nejestvujúcu prízemnú dvojkrídlovú stavbu pôdorysného tvaru písmena „L“ napájajúcu sa jedným krídlom pozdĺž južnej strany „námestia“ na severné poschodové kláštorné krídlo a druhým severojužne orientovaným krídlom lemovala východnú čiaru Halenárskej ulice. Stavba lemovala západne pred hlavným vstupom do areálu kláštora rozsiahly dvor. Severný front námestia je tvorený parcelami 3 obytných domov. Z nich dve krajné majú charakter nárožných parciel  orientovanú parcelu s hlavným krídlom smerujúcim do Múzejného námestia. Východný front tvorí sakristia kostola a plot záhrady areálu pôvodného kláštora, ktorá lemuje aj vyústenie Kapitulskej ulice a do námestia smerujú len ich pozdĺžne bočné krídla. Parcely zvierajú medzi sebou jednu priečnedo námestia a južný front nie je taktiež stavebne vymedzený, opticky sa tu uplatňuje nárožná stavba medzi Halenárskou ulicou a Ul. Dolné Bašty. V súčasnosti je urbanistická situácia podstatne zmenená jednak v dôsledku zániku rozľahlej dvojkrídlovej stavby situovanej pôvodne západne od hlavnej fasády kláštora, čím vznikla smerom ku námestiu a Halenárskej ulici otvorená okrasná záhrada, oddelená od námestia a ulice len plotom a tiež v dôsledku vzniku výškovo voči kláštorným budovám a mestskému opevneniu nadradenej nárožnej stavby na križovatke Halenárskej ulice a Ulice Dolné bašty.  
 
Pôvodne bola Orolskou ulicou západná časť Ulice Dolné bašty. Od roku 1990 ulica severne z Dolných bášt.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

16. storočie: Platea zaba, Platea Beka, Žabia ulica, Füz utcza, Füzes utcza (Vŕbová ulica).

18. storočie: Platea fluvialis inferior (Potočná ulica, dolná). Platea Paulinorum (Ulica Paulínska, Paulínov). Platea fluvialis Paulinorum (Ulica potočná Paulínska).

1865: Pauliner Gasse, Paulinus utcza (Paulínska ulica).

1889: Pál utcza, Pálos utcza (Paulínska ul.).

1912: Ányos Pál utcza (Ulica Pavla Ányosa).

1920: Paulínska ulica.

1952: Ulica obrancov mieru.

1990: Paulín­ska ulica.

     Pamiatkové objekty: č.d. 14,  .
 
• Paulínska ulica
Paulínska ulica začína od križovatky s Dolnoptočnou ulicou, na ktorú sa napája približne v strede dĺžky Dolnopotočnej ulice. Paulínska ulica smeruje na juh a postupne sa od križovatky 56 rozširuje. Potok pôvodne voľne tiekol zo severnej časti mesta - z Hornopotočnej ulice cez námestie do Dolnopotočnej ulice a na križovatke sa od nej odklonil a pokračoval ďalej priamo na juh cez Paulínsku ulicu, až dosiahol prechod cez hradby. V období začiatku 20.stor. už voľne tiekol len cez Paulínsku ulicu, a to v časti od paulínskeho kostola smerom na juh, v iných polohách bol zapustený do potrubia pod terénom. Potok pretínal naprieč Ulicu Dolné bašty a cez otvor v južnom úseku opevnenia vytekal von z mesta, kde sa po širokom oblúku spájal na juhu s ramenom obtekajúcim z vonkajšej strany západný úsek hradieb. Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav je zrejmé, že v tom čase bola ulica obojstranne lemovaná súvislou radovou zástavbou obytných domov prerušenou v území pri križovatke, kde sa na pozdĺžnu severojužne orientovanú Paulínsku ulicu kolmo napája úzka ulica charakteru medziblokovej spojnice pod názvom Veselá ulica. Tu sa severne od križovatky nachádza barokový areál paulínskeho kláštora reprezentovaný pri uličnej čiare kostolom (orientovaným štítom ku ulici) a priľahlou nezastavanou plochou nádvoria južne od kostolnej stavby. Krídlová zástavba parciel jednotlivých obytných domov prejazdového typu obopínala centrálny dvor. Parcely nemali zväčša voľnú zadnú plochu hospodárskeho dvora , aký vidno pri dlhých parcelách najvýznamnejších komunikácií mesta . Voľný zadný dvor sa nachádzal len pri 7 parcelách situovaných za sebou v rade vo východnom fronte počnúc od jeho južného konca –od miesta vyústenia Paulínskej ulice do Ulice Dolné Bašty. Podľa dobovej ikonografie možno súdiť, že na Paulínskej ulici stáli takmer výhradne prízemné domy, obývané zrejme drobnými remeselníkmi. Do súčasnosti sa z pôvodnej zástavby nezachovalo na ulici nič s výnimkou paulínskeho kostola sv. Jozefa. Z pôvodných urbanistických znakov jestvuje okrem bezprostredného okolia kostola už len línia ulice reprezentovaná vozovkou a obojstrannými chodníkmi. Oba uličné fronty južne od kostola sú tvorené novodobými solitérnymi objektmi (z poslednej tretiny 20. stor.), ktoré dodržiavajú jediný pôvodný znak, akým je poloha uličných čiar. Svojou výškovou niveletou, mierkou, celkovou hmotovo -priestorovou skladbou a výrazom ( viacpodlažné objemné plochostropé monobloky ) sú v rozpore s posledným slohovým stavom územia. 
 

16. – 17. storočie: Platea Arthocoporum (1581). Sütö utcza, Platea pistorum (Pe­kárska ulica).

1865: Bäcker Gasse (Pekárska ul.).

1889: Pék utcza, Bäckergasse (Pekárska ul.).

1911: Petõfi utcza (Ulica A. Petõfiho).

1922: Pekárska ulica.

    Pamiatkové objekty:  -

• Pekárska ulica

Podľa mapy z roku 1901 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav má Pekárska ulica pri pohľade od západu na východ konvexno-konkávny esovitý tvar. Vybieha na severe z úzkej príhradobnej uličky Horné bašty a ústi do Hornopotočnej ulice, (t.j. do ulice, ktorej stredom tiekol až do 50.rokov 19. stor. potok Trnávka) krátko pred jej vstupom do Trojičného námestia. Z Hornopotočnej ulice vybieha v pokračovaní smeru Pekárskej ulice, t.j. na juh úzka, tzv. Vodná ulička, ktorá ústi do Hviezdoslavovej ulice oproti domu Hviezdoslavova ul.č.13. Vodná ulička má charakter medziblokovej spojnice. Podľa mapy z roku 1901 je zrejmé, že v tom čase bola Pekárska ulica obojstranne lemovaná súvislou obytnou radovou zástavbou. Krídlová zástavba parciel jednotlivých obytných domov prejazdového typu obopínala vnútorný dvor. Parcely nemali voľnú zadnú plochu hospodárskeho dvora , aký vidno pri dlhých parcelách najvýznamnejších komunikácií mesta. V západnom uličnom fronte končili pri zadnej hranici parciel čelom orientovaných ku Štefánikovej ulici. Po ich spoločnú zadnú hranicu siahali dlhé parcely Štefánikovej ulice prevažne nezastavaným hospodárskym dvorom, zatiaľ čo na parcelách orientovaných ku Pekárskej ulici, ktoré boli podstatne kratšie, buď dobiehali ku spoločnej hranici kolmé dvorové krídla alebo hranicu lemovali pozdĺžne dvorové krídla. Parcely vo východnom uličnom fronte siahali po spoločnú zadnú hranicu s parcelami orientovanými ku Hornopotočnej ulici. Domy boli až na 3 výnimky prízemné. Jeden dvojpodlažný dom sa nachádzal v západnom fronte na 2.parcele južne od medziblokovej úzkej uličky nazývanej Tŕnitá, druhý stál vo východnom fronte - v nárožnej polohe na križovatke Pekárskej ulice s Hornopotočnou ulicou a tretí stál na križovatke oproti nemu v západnom fronte. 57 Pri realizácii zástavby „Pošty“ od konca 40. rokov 20. stor. došlo k narušeniu základných urbanistických atribútov tejto časti územia tým, že úplne zanikli dve parcely tvoriace samostatný blok zástavby ohraničený na severe a severozápade Hornopotočnou ulicou ( pôvodne s hlavným korytom potoka), na východe Vodnou uličkou (s bočným korytom potoka) a na juhu Hviezdoslavovou ulicou. Z uličnej siete sa týmto zásahom stratilo ústie Hornopotočnej ulice do Trojičného námestia a Hornopotočná ulica končí pri bočnom – východnom krídle „Pošty“, v dôsledku výstavby ktorého zároveň zanikli 3 parcely v radovej zástavbe západného frontu Pekárskej ulice. Oveľa viac je narušený východný front Pekárskej ulice, kde v súvislosti s výstavbou budovy „Stavoprojektu“ a parkoviska pred ňou v 70. rokoch 20. stor. odstránili celú južnú polovicu bloku zástavby ohraničeného na západe Pekárskou a na východe Hornopotočnou ulicou. Z pôvodných atribútov zostal zachovaný len tvar oboch ulíc. V súčasnosti sú zachované v intaktnom slohovom stave západný uličný front s výnimkou južného konca a severná polovica východného frontu. Nachádzajú sa tu prízemné domy prejazdového typu, so šikmými tradičnými strechami, viackrídlové, každý z nich zaberajúci plochu ešte zrejme renesančnej (stredovekej?) parcely, so zvyškami slohového výrazu uličných fasád pochádzajúceho najčastejšie z obdobia historizujúcich slohov. Novostavby „Pošta“ a „Stavoprojekt“ sú realizované svojou výškovou niveletou, mierkou, celkovou hmotovo - priestorovou skladbou a výrazom ( viacpodlažné objemné stavby s plochými strechami bez väzby na pôvodné uličné čiary a parceláciu) v rozpore s posledným slohovým stavom územia

 

 

16. storočie: Platea Buza, Theatrum Buza, Bralza piacz (Obilná ulica, obilný trh). Kis piacz (malý trh).

1700: Platea Novi Fori, Modernum Forum (Nové, moderné námestie).

1865: Brodplatz, Chlebový rínek, Kenyér tér (Chlebový rínok).

Po 1935: Radlinského Ulica.

1940: Radlinského námestie.

1990: Radlinského ulica.

     Pamiatkové objekty:č.d. 1,      2,     3,    5 (Spolok Sv. Vojtecha)    10, .

• Radlinského ulica

Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav ulice je zrejmé, že v tom čase bola obojstranne lemovaná súvislou radovou zástavbou domov s krátkymi parcelami, ktorých rozmery pochádzajú prevažne ešte zo stredoveku. Pri križovatke s komunikačne nadradenou Hlavnou ulicou sa pozdĺž oboch front Radlinského ulice rozprestierali bočné dlhé krídla domov orientovaných hlavnými krídlami do Hlavnej ulice. Obzvlášť evidentnou je táto situácia v rámci južného frontu, kde mimo dvoch parciel sústredených do západnej časti tvorí celý front len bočné krídlo rožného domu Hlavná ul.č.1. Ostatné parcely boli čelami orientované do Radlinského ulice, pričom parcely na severnej strane boli aj zo zadného konca ohraničené ulicou - Divadelnou ulicou, do ktorej však boli orientované s výnimkou domu č.7 priečelia podradnejších zadných krídel, zatiaľ čo hlavné krídla smerovali do Radlinského ulice. Plynulý priebeh severnej uličnej čiary narušil už v renesancii rožný dom pri križovatke s Hlavnou ulicou, ktorého uličné krídlo lemujúce Hlavnú ulicu predstúpilo pred radovú zástavbu severnej strany Radlinského ulice -smernom do jej profilu , čím ju v najfrekventovanejšom mieste zúžilo. Parcely boli ohraničené zo všetkých strán krídlami, situovanými pozdĺž ich hraníc, pričom v centre zostával voľný dvor. Nemali voľné zadné hospodárske časti, aké vidno na Hlavnej, Štefánikovej, Halenárskej a Kapitulskej ulici. Reprezentačné dvojpodlažné domy prejazdového typu boli charakteristické krídlovou zástavbou parcely obopínajúcou dvor. V súčasnosti je zachovaná v slohovom stave štruktúra oboch uličných frontov - nachádzajú sa tu domy prejazdového typu, so šikmými tradičnými strechami, viackrídlové, každý z nich zaberajúci plochu ešte stredovekej parcely, so zachovaným slohovým výrazom fasád, pochádzajúcim v prípade uličnej fasády najčastejšie z obdobia historizujúcich slohov. Výnimkou je bočné krídlo domu č.10 bývalej prachárne - tzv. Mliečny bar, ktoré je nadstavané v 90-tych rokoch 20.stor. o poschodia, ale rešpektuje urbanistické znaky ulice pokiaľ ide o výškovú niveletu a parceláciu, z ktorého sa ešte predtým, v pol.20.stor. ako samostatný meštiansky dom odčlenila západná časť, v dĺžke cca 1/3 pôvodného bočného krídla a dom na Radlinského ul.č.4 (nová budova Spolku sv. Vojtecha), ktorý pochádza z 20. rokov 20. stor. a nesie funkcionalistický výraz. 

 

 

26. Námestie sv. Mikuláša     

 

1499: Platea Augusta in oposito S Nicolai (Ulica zúžená pri sv. Mikulášovi).

Okolo r. 1520: Platea magna versus Accl. Parochialem (Veľké námestie pri farskom kosto­le).

16. storočie: Theatrum superior, Superior plathea, Forum superior (Horná ulica, Horné námestie).

1585: Felsö piacz (Horné trhovisko).

17. storočie: Platea Capituli, Platea S. Nicolai (Kapitulská, Ulica sv. Mikuláša).

1890: Fötemplom tér (Námestie hlavného kostola).

1924: Mikulášske námestie,.

1951: Svätoplukovo námestie.

1990: Námestie sv. Mikuláša.

Pamiatkové objekty: č.d.  (Dóm sv.Mikuláša),   2,    3,     4,     5,     6, 7  8,      10,    12,    socha sv. Jozefa  

• Nám. sv. Mikuláša

Až do 2. polovice 18. stor. bol na Nám. sv. Mikuláša okolo rovnomenného farského kostola mestský cintorín. Nám. sv. Mikuláša je vymedzené z východu farským Kostolom sv. Mikuláša a vedľa stojacou objektovou skladbou Arcibiskupského paláca. Námestie bolo ešte na prelome 16/17. stor. rozľahlou nezastavanou plochou šošovkovité tvaru, do ktorej sa na severe plynulo rozširovala Kapitulská ulica až po Kostol sv. Mikuláša, ktorej východný front končil v polohe námestia uličným krídlom Arcibiskupského paláca. Zač.17. stor. pristavali ku uličnému krídlu Arcibiskupského paláca v kolmom smere krídlo s funkciou arcibiskupskej tlačiarne, čím vytvorili v priestore námestia pred Kostolom sv. Mikuláša prekážku a opticky oddelili bočnú stenu kostola od námestia. Plochu medzi pôvodným uličným krídlom a naň kolmo dostavaným krídlom tlačiarne využili v 19. stor. ako okrasnú záhradu pred hlavným vstupom do paláca, čím zmenšili pôvodnú plochu námestia. Severný front námestia tvorí farská budova situovaná hlavným krídlom v ukončení severného frontu Ulice M. Sch. Trnavského. Západný front námestia tvorí radová zástavba 4 dvojpodlažných kanonických domov. Dve krajné severné parcely sú kratšie ako zvyšné dve, pretože končia v polohe bočnej parcelnej hranice priečnej parcely orientovanej ku Ulici M. Sch. Trnavského. Parcely kanonických domov majú v prevažnej väčšine šírky typické pre stredovekú parceláciu mesta. Krídlová zástavba parciel domov prejazdového typu obopína vnútorný dvor. V centre námestia je situované barokové súsošia sv. Jozefa. Súčasťou námestia je aj priestor bývalého cintorína obkolesujúci farský kostol z východnej strany vymedzený z východnej strany líniou hradieb. Námestie si podnes zachovalo svoj urbanistický stav pochádzajúci z baroka s výrazom uličných fasád obytných domov pochádzajúcim z úprav domov v 17., 18 a 19. stor.  

 

 
 

27. Štefánikova ulica    

 

16. storočie: Platea ad superiorem portam (Ulica pri Hornej bráne). Platea magna superior (Ulica veľká horná). Platea longa superior, Nagy utcza (Ulica dlhá horná). Ulica hornohrubá.

1860: Obere Haupt Gasse (Horná hlavná ulica).

1889: Obere lang Gasse, Felsö hosszú utcza (Hlavná dlhá ulica), Hornohrubá ulica.

1908: Koszúth Lajos utcza (Ulica Ľudovíta Košúta).

1922: Štefánikova ulica.

1951: Jilemnického ulica.

1990: Štefánikova ulica.

Pamiatkové objekty: č.d.     3,             5,          7,      8,     10   16,     26,      29,     32 ,    37,     38,     39,      41     42,     43,     44,    45,   46,     47,   

• Štefánikova ul.

Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav ulice je zrejmé, že v tom čase bola obojstranne lemovaná súvislou radovou zástavbou domov s dlhými parcelami ( avšak podstatne kratšími, než boli parcely vo východnom fronte Hlavnej ulice, ) ktorých rozmery pochádzajú prevažne ešte zo stredoveku. Parcely boli delené na prednú obytnú časť a zadnú hospodársku časť. Územie pri ulici zaberali reprezentačné, v južnej časti prevažne prevažne dvojpodlažné domy prejazdového typu, charakteristické krídlovou zástavbou parcely obopínajúcou dvor, (najčastejšie sa vyskytovali pôdorysy tvaru „U“ s jedným hlavným a dvoma často nerovnako dlhými bočnými krídlami, častý bol aj menej rozvinutý pôdorys tvaru „L“, ale vyskytovali sa aj pôdorysy so štyrmi a viac krídlami. Zadné krídlo paralelné s uličným uzatváralo dvor a oddeľovalo ho od nezastavanej zadnej časti parcely. Rozmerné zadné nezastavané časti slúžili na hospodárske účely. V porovnaní s Hlavnou ulicou tu bolo v roku 1901 podstatne viac prízemných domov, ktoré boli sústredené prevažne do severnej, od námestia vzdialenejšej polovice ulice, zatiaľ čo južná polovica –bližšie ku námestiu - bola tvorená prevažne dvojpodlažnými domami, výnimku tvoril len blízko Trojičného námestia v západnom fronte situovaný dodnes prízemný dom Štefánikova ul. č. 43 a na prelome 19.a 20.stor. nadstavané domy č. 42 a 44. Od charakteristickej drobnej štruktúry sa od obdobia baroka odlišuje komplex jezuitského kláštora s Kostolom Najsvätejšej Trojice rozprestierajúci sa na 3 stredovekých parcelách. Viackrídlový kláštor obopínajúci rajský dvor je vybudovaný na celú hĺbku bloku medzi Štefánikovou a Františkánskou ulicou. V uličnom fronte Štefánikovej ulice stojí na 4. parcele od juhu čelná fasáda barokového kostola, od severu s ňou susedí na tej istej parcele vybudovaná kaplnka pochádzajúca z obdobia neoslohov z r.1900. Na parcele situovanej južne od parcely s kostolom je v uličnej fronte umiestnené pozdĺžne dvojpodlažné barokové kláštorné krídlo, rozprestierajúce sa na dvoch stredovekých parcelách a v rámci radovej zástavby ulice plynulo nadväzujúce na bočnú -štítovú stenu uličného dvojpodlažného krídla susediaceho meštianskeho domu. V súčasnosti je zachovaná v slohovom stave štruktúra prevažnej časti oboch uličných frontov - nachádzajú sa tu domy prejazdového typu, so šikmými tradičnými strechami, viackrídlové, každý z nich zaberajúci plochu ešte stredovekej parcely, so zachovaným slohovým výrazom fasád, pochádzajúcim v prípade uličnej fasády najčastejšie z obdobia historizujúcich slohov . Výnimkou sú 3 objekty situované na severnom okraji východného frontu ( Štefánikova č. 21,22,23), ktoré z pôvodných urbanistických znakov dodržiavajú len šírku pôvodnej parcely, z nich krajný severný je úplnou novostavbou z 1.pol. 20. stor. (bývalé kino Apolo) zvyšné dva reprezentujú radikálne prestavby a nadstavby pôvodných domov. Objekt na Štefánikovej ul.č.14 vznikol zlúčením dvoch pôvodne samostatných domov v polovici 20.stor. Na mieste objektov č. 30 a 31 je v západnom fronte od 80.rokov 20. stor. voľná plocha, z objektu č. 33 je zachovaná už len uličná stena a pivnica, zvyšok zástavby parcely bol zdemolovaný v 90. Rokoch 20. stor. Pôvodne prízemný dom č. 32 v západnom fronte bol v 90.rokoch 20. stor. nadstavený o jedno podlažie, rovnako ako dnešný hotel Barbakán (č.11) a nedávno nadstavený pôvodne prízemný dom č.12.vo východnom fronte. 

 

 
1936: Trhová ulica.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

29. Tŕnitá ulička      

 

1938: Tŕnistá ulica,

1990: Tŕnitá ulica.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

16. storočie: Forum, Theatrum (Námestie).

17. – 18. storočie: Forum publicum, Forum civitatis (Obecné námestie, Mestské námestie).

1865: Haupt Platz (Hlavné námestie). Föpiacztér.

1895: Franz Josef Platz (Námestie Františka Jozefa). Ferencz József tér (Nám. Framtiška Jozefa).

1922: Wilsonovo námestie.

1940: Námestie An­dreja Hlinku.

1945: Benešovo námestie.

1952: Gottwaldovo námestie.

1990: Trojičné námestie.

     Pamiatkové objekty: č.d. 1,      2    3,     4,      5,     6,      11,  

Trojičné námestie

Námestie je doložené od obdobia vzniku prvej murovanej meštianskej zástavby v 13. stor. Posledný slohový stav zachytený mapou z roku 1895 zobrazuje na západnom okraji severného frontu dominantu mesta Mestskú vežu. Na jej telo sa napája severný uličný front námestia v tvare mierneho oblúka - od priameho východo- západného smeru sa mierne stáča južným smerom – smerom ku ústiu Hviezdoslavovej ul. Radová zástavba severnej strany námestia, situovaná na 59 krátkych a úzkych parcelách končí 6. domom radovej zástavby. Vedľa bočnej steny jeho uličného krídla vnikala (podľa historickej mapy) do námestia Hornopotočná ulica, cez ktorú v minulosti tiekol potok Trnávka. Východná strana námestia nebola nikdy urbanisticky riešená ako uličný front typického námestia. Zástavba nemala štítovú orientáciou voči námestiu a od stredoveku ju tvorilo najmä široké ústie Hviezdoslavovej ulice. Zo stavieb sem bola orientovaná len bočná -západná fasáda a juhozápadné nárožie palácovej stavby, ktorá však patrila k Hviezdoslavovej ulici , čo podporovala aj orientácia jej hlavnej fasády smerujúcej do Hviezdoslavovej ul. Tým, že severná línia Hviezdoslavovej ul. mierne predstupovala pred líniu námestia južným smerom, vytvoril tento rožný dom voči námestiu odskok južným smerom. Jeho bočná fasáda orientovaná ku námestiu vytvorila s hlavnou fasádou ostrý uhol, vzhľadom na to, že sa musela prispôsobiť toku potoka. Dom situovaný oproti - na konci južnej fronty Hviezdoslavovej ulice bol orientovaný od stredoveku hlavnou fasádou taktiež ku Hviezdoslavovej ulici a nie ku námestiu. Jeho bočné krídlo sa až po rozrastení zástavby na parcele v renesancii dostalo do úrovne dnešnej východnej línie námestia, kde si však zachovalo vždy len podružný charakter proti krídlu smerujúcemu ku Hviezdoslavovej ulici. Na mape z roku 1895 je ešte zachovaný pôvodný stav južnej línie námestia, ktorá pozostávala zo 4 stavieb. Objekt na juhozápadnom nároží mal v stredoveku štítovú orientáciu ku námestiu (na mape ho už vidno so zmenenou orientáciou ku Hlavnej ulici), za ním v radovej zástavbe nasledujúce dva domy majú krátke , ku námestiu orientované parcely, celé zastavané krídlovou zástavbou obopínajúcou dvor. Zatiaľ čo uličné krídla prvých dvoch domov od západu držia pomerne priamu východo -západnú líniu, hlavné krídlo 3. domu situovaného na ich východnom okraji je strmo odklonené smerom severným ( pričom bočné krídla sa od severo - južného smerovania odkláňajú smerom východo -západným) čo vytvára náznak akoby ukončenia námestia kútom. Medzi týmto odkloneným domom a bočným krídlom posledného domu južnej fronty Hviezdoslavovej ulice, ktoré smerovalo v priamej severojužnej línii tiekol v minulosti potok. Na mape z roku 1895 je už potok v rozsahu celého námestia zapustený pod zem a na jeho mieste tu medzi oboma domami stojí solitérna (podľa fotografií prízemná) stavba v pôdorysnom tvare písmena „T“, ktorá bola pôvodným bitúnkom. V tomto mieste bolo územie niekdajšieho koryta a jeho okolia rozšírené na spôsob menšieho námestia a názov Zelený rínok. Do Zeleného rínku smerovali aj zadné časti dvoch parciel orientovaných ku Hlavnej ulici. Dnes sa v slohovom urbanistickom stave zachovali západný front námestia, ktorý je pokračovaním západného frontu Hlavnej a Štefánikovej ulice a severný front po úroveň niekdajšieho koryta potoka, t.j. po polohu bývalého vyústenia Hornopotočnej ulice. Pôvodná urbanistická situácia severnej časti východného konca strany námestia zanikla pri výstavbe monobloku pošty v 40. rokoch 20. stor., ktorá nahradila 2 domy ukončujúce severný front Hviezdoslavovej ulice, z ktorých západný čiastočne ohraničoval bočnou fasádou námestie. Zároveň zaniklo aj vyústenie Hornopotočnej ulice do námestia. Z južnej strany je pôvodný len dom na juhozápadnom nároží, situovaný na križovatke Hlavnej ulice a námestia, na mieste ďalších dvoch meštianskych domov a budovy bitúnku vyrástol v zač.80.rokov 20. stor. hmotovo objemný solitérny objekt bývalého domu kultúry ROH, ktorému padla za obeť aj pôvodná štruktúra parciel 5 domov orientovaných čelami ku Hlavnej ul. 

 

 

31. Univerzitné námestie   

 

17. storočie: Platea (Theatrum) Academica (Akademické námestie).

1692: Platea S Adalberti (Námestie sv. Vojtecha).

1910: Pázmány tér (Námestie Pázmáňa).

1922: Svätojánske námestie.

1951: Univerzitné námestie.

Pamiatkové objekty: č.d.  1,     2,      pamätná tabuľa, Univerzitné námestie 2, pamätná tabuľa - univerzita, Univerzitné námestie 2
3,   

• Univerzitné námestie

Začiatkom 20. stor. bolo Univerzitné námestie intaktne zachované v urbanistickom stave aký získalo počas baroka. V baroku postupne nahradili pôvodný dominikánsky kláštor univerzitným areálom, pričom ako prvý z univerzitného areálu bol postavený v polohe stredovekého rádového kostola Univerzitný kostol v rokoch 1629 -35. Areál s kostolom lemoval námestie na severnej strane. Pôvodne aj po výstavbe kostola prežívala tzv. škola pred jeho čelnou fasádou, vybudovaná ešte počas existencie pôvodného kostola ako stavba s centrálnym dvorom, obopnutým z 3 strán školskými krídlami a zo štvrtej – východnej strany fasádou kostola. Tento školský areál, ktorý neumožňoval vytvorenie verejného priestranstva pred kostolom a opticky prekrýval od mesta jeho čelnú fasádu v priebehu 17. stor., zdemolovali, čím vznikol rozptylný priestor pred jeho vstupom. Na južnej strane námestia vybudovali na nezastavanom priestore v 70.rokoch 18. stor. mohutnú voči námestiu pozdĺžnu stavbu Lekárskej fakulty univerzity. Museli pritom odstrániť ranobarokový Mariánsky stĺp. Západnú stranu námestia tvorila radová zástavba západného frontu Hornopotočnej ulice, ktorá, sledujúc tok potoka vytvárala smerom ku námestiu mierne vypuklý široký oblúk. Bola charakteristická prízemnými obytnými domami prejazdového typu, stojacimi na krátkych parcelách so zadnými stranami dobiehajúcimi ku zadným hraniciam krátkych parciel orientovaných do Pekárskej ulice. Šírky parciel boli rôzne, uplatnili sa tu ako typické stredoveké šírky, tak aj polovičné šírky vzniknuté delením parciel . Stredom Hornopotočnej ulice viedlo koryto potoka Trnávka, ktoré premosťoval približne v strede dĺžky uličnej čiary námestia mostík so sochou sv. Jána Nepomuckého. Rovnako ako južnú aj východnú stranu námestia tvoril jeden mohutný objekt. Dvojpodlažný objekt Seminára sv. Vojtecha s prevýšenou hmotou na severovýchodnom nároží námestia bol situovaný ako ukončenie radovej zástavby východnej fronty Hollého ulice. Podľa mapy z roku 1895 bol v tom čase ešte zachovaný intaktný barokový urbanistický stav všetkých uličných front námestia. Potok bol už zaústený pod terén. V socializme bola zdemolovaná takmer celá západná fronta Hornopotočnej ulice vrátane časti lemujúcej námestie. Zvyšok námestia sa podnes zachoval v pôvodnej podobe s výnimkou Seminára sv. Vojtecha na juhovýchodnom nároží, ktorý bol zvýšený v 20.rokoch 20. stor. o jedno podlažie.  

 
 

Pomenovania ako Františkánska ulica (jej pokračovanie).

V 18. storočí sa vysky­tuje ojedinelo aj Platea Figulorum (Hrnčiarska ulica).

 1865: Frucht Gasse (Zbožná, plodinová ulica).

1952: Vajanského ulica.

     Pamiatkové objekty: č.d. 24 ,  

• Vajanského ulica

Vajanského ulica je doložená už v počiatkoch mesta prítomnosťou domu na jej severo - východnom nároží ( na križovatke s Radlinského ulicou), ktorý smeruje čelnou fasádou do Radlinského ulice a pozdĺž Vajanského ulice sa rozprestiera dlhou bočnou fasádou. Vajanského ulica bola komunikáciou vedúcou od stredoveku od františkánskeho kostola paralelne s južnou polovicou západného úseku opevnenia. Nie je známe, či už od stredoveku mala obojstrannú zástavbu, teda aj zástavbu pozdĺž hradieb. Spočiatku mohlo jej západný front tvoriť len opevnenie. Najstaršie známe mapy Trnavy pochádzajú až z 18. stor. - jednak z r.1727 a tiež mapa prvého vojenského mapovania z roku 1782-84 a zobrazujú však len bloky zástavby (bez parcelácie). Vajanského ulicu už zobrazujú s obojstrannou zástavbou, pričom blok medzi západnou uličnou čiarou a opevnením je veľmi plytký, tvorili ho parcely malej dĺžky. Posledný slohový stav zachytený mapou z roku 1895 zobrazuje obojstrannú zástavbu ulice. Parcely sústredené na západnej strane siahajú až po hradby, parcely pri východnom fronte sú zadnými hranicami napojené na zadné parcelné hranice dlhých parciel siahajúcich sem od Hlavnej ulice. V 70.rokoch .20. stor. došlo nielen k úplnej likvidácii pôvodnej zástavby, ale aj všetkých urbanistických atribútov, takže zanikla ako parcelácia, tak aj uličné čiary a na mieste pôvodnej ulice vznikla nová urbanistická situácia charakteristická sídliskovou výstavbou s viacpodlažnými panelovými domami, unifikovaného výrazu a s novými urbanistickými priestormi. 

 

 
33. Veselá ulica

     Pamiatkové objekty:-

 

 

1926: Zámočnícka ulička.

1990: Zámočnícka ulica.

     Pamiatkové objekty: č.d.     

 

 

35. Zelený rínok (rínek)  (fotogaléria)

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

 

     Prvé správy o uliciach stretávame ojedinelo už po roku 1394 v Mestských počtových knihách, podobne aj v účtovných knihách fary sv. Mikuláša.

 

 

 

     Na starých vyobrazeniach Trnavy (veduty) vidíme významnejšie budovy. Najpozoruhodnejšia je veduta z polovice 18. storočia, kde na takmer panoramatickom vyobrazení môžeme rozlíšiť ulice a námestia Trnavy medzi hradbami. Ulice, námestia a budovy prešli vývojom, aj keď podstata sa zachovala, čo vidíme napríklad v nerovnosti ulíc a podobne.

 

 

 

     Mesto sa delilo na štyri štvrte. Na prelome 18. a 19. storočia vznikla povinnosť miest registrovať budovy číslami. A tak v knihe Františka Očkovského (1843) stretávame pomenovania ulíc. Veľmi dobrou pomôckou je plán mesta nakreslený trnavským kanonikom Štefanom Nemečkayom v roku 1865. Domy sú číslované, ulice majú svoje pomenovania. Číslo 1 bolo na Trojičnom námestí a číslovanie pokračovalo námestím po južnej strane a ďalej východnou stranou Hlavnej ulice po Kostol sv. Heleny, potom západnou stranou Hlavnej ulice, južnou Ulicou Radlinského po námestie, dvomi domami na Trojičnom námestí, západnou stranou Františkánskej ulice, východnou stranou tej istej ulice, ďalej Divadelnou ulicou na severnej strane, západnou stranou Štefánikovej ulice, východnou tej istej ulice po mestskú vežu a pokračovalo severnou stranou Trojičného námestia.Číslovanie domov pokračovalo západnou stranou Pekárskej, východnou stranou tej istej ulice, západnou stranou Hornopotočnej a jej východnou stranou, ďalej Hviezdoslavovou ulicou, západnou stranou Ulice Jána Hollého. Ďalšie čísla mali budovy Trnavskej univerzity a číslovanie pokračovalo východnou stranou Jerichovej ulice, východnou stranou Ulice Jána Hollého, severnou stranou Ulice M. Schneidera Trnavského, západnou stranou Jeruzalemskej ulice a jej východnou stranou, Michalskou ulicou, južnou stranou Dolných bášt. Nasledovali čísla domov na východnej strane Kapitulskej ulice, južnej M. Schneidera Trnavského, východnej strany Halenárskej ulice, jej západnej strany po Veselú ulicu, nasledovala východná a západná časť Paulínskej, južná strana Dolnopotočnej, jej severná strana a západná strana Halenárskej (od Dolnopotočnej po Hviezdoslavovu ulicu), južná strana Hviezdoslavovej ulice až na Trojičné námestie.

 

V roku 1880 sa mesto delilo na „Vnútorné mesto“ so spomínaným číslovaním domov (bolo ich 605) a na „Vonkajšiu časť mesta“ pri Hornej a Dolnej bráne, ktorá mala 178 domov.

 

 

 

     Číslovanie domov v roku 1888 ide tiež od Trojičného námestia cez Hlavnú a Radlinského ulicu späť naTrojičné námestie, odtiaľ na Pekársku, Horné bašty, atď. „Vonkajšie mesto už má samostatné číslovanie od 1 do 182.

 

     Začiatkom 20. storočia, hlavne však po roku 1919, sa uskutočnilo číslovanie domov podľa ulíc a námestí, teda vždy samostatne, čo uľahčilo evidenciu obyvateľstva, prácu mestu, ale aj pošte.

 

 

 

     Uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 154/92 boli vydané „Záväzné pomenovania ulíc“ platné od 1. januára 1993.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
Pamiatkové objekty mimo starého mesta

 Záver

(pozri  1,  2, )

 V závere námetov na prehliadku mesta možno nezaškodí menšie zhrnutie i doplnenie poznatkov o architektonických pamiatkach mesta. Pamiatky z románskeho obdobia Trnava nemá. O gotických a renesančných sme hovorili. Najviac ich však má Trnava z obdobia baroka, a to dokonca zo všetkých jeho fáz. Tie najvýznamnejšie sme si priblížili. Sú to najmä kostoly, ale sú tu aj viaceré renesančné a barokové meštianske domy. Znaky klasicizmu okrem už spomínaných stavieb vidíme na pavilóne Spiegelsal i na letohrádkoch na Streleckej ulici a na ul. T. Vansovej. Neoslohovú architektúru reprezentuje budova Okresného súdu na Hlavnej ulici, secesnú architektúru zasa budova Okresnej knižnice J. Fándlyho, ktorú pôvodne pre banku projektoval M.M. Harminc. Spomedzi novodobej architektúry mohli by sme tu spomenúť budovu starej polikliniky, ktorú projektovali Linhart a Faulhammer, známy obytný blok Evanjelický dom od J. Chorvátha, budovu Slovenskej sporiteľne na Vajanského ulici a budovu bývalej Roľníckej banky na rohu Štefánikovej a Divadelnej ulice od M. M. Harminca. Rukopis architekta E. Belluša je pre odborníkov „čitateľný“ na budovách bývalého NUPOD-u a mlyna na Suchovskej ceste z r. 1936 – 1938, ale najmä na vodojeme a na vodárni na Bučianskej ceste z r. 1939 – 1946. 

Koho zaujal pomník A. Bernoláka a chcel by vidieť aj ďalšie diela Jána Koniarka, trnavského sochára európskeho formátu, stačí, keď prejde po promenáde v parku A. Bernoláka smerom k Evanjelickému domu a určite chvíľu postojí v tichom zamyslení pred hlboko humanisticky pôsobiacim pomníkom padlých v I. svetovej vojne. Len kúsok cesty ďalej stojí Koniarkov pomník M. R. Štefánika. A mnohé významné trnavské osobnosti zo súčasného života sa veľkou mierou pričinili o to, že od 14. júna 2002 je stála expozícia sochárskej tvorby Jána Koniarka inštalovaná v novej prístavbe Galérie Jána Koniarka, ktorá bola postavená pre tento účel. 
 
 Za mestskú pamiatkovú rezerváciu bolo centrum Trnavy vyhlásené v r. 1987. Aj vďaka tomu sa skončila jeho devastácia vrcholiaca zbúraním celých urbanistických línií v rokoch socializmu. V spolupráci s pamiatkarmi, archeológmi a reštaurátormi sa postupne úspešne uskutočňuje obnova mnohých vzácnych kultúrnohistorických pamiatok, pri ktorej občas vyjdú najavo aj doteraz neznáme zaujímavé detailné skutočnosti z histórie mesta.  
Trnava je opäť univerzitným mestom. Pôsobia tu Trnavská univerzita, Univerzita sv. Cyrila a Metoda a Materiálovo-technická fakulta Slovenskej technickej univerzity