Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Názvy ulíc a námestí v starom meste a pamiatkové objekty

    
 
    V tejto časti sú uvedené  názvy ulíc  starom meste,  aj väčšina starších názvov ulíc a námestí a  objekty evidované ako NKP.
 

1880: Promenade Bastei (promenádna bašta),

1909: Ferencziek tére (Františkánske námestie).

1924: Františkánska brána.

1937: Bernolákova brána.  

 

V 16. storočí: Platea Sancti Jacobi (Ulica sv. Jakuba – pokračovanie dnešnej Františkánskej ulice).

 V 18. storočí: Platea ex foto ad Teplum P.Franciscanorum, Svätojakubská ulica.

 1865: Franciskaner Gasse (Františkánska ulica).

1889: Theater Gasse (Divadelná ulica).

1901: Szinhás utcza (Divadelná ulica).

1920: Divadelná ulica.

Pamiatkové objekty:č.d.   3 (Trojičné námestie 2-139)    4,      5 (Spolok Sv. Vojtecha) ,  7,     

• Divadelná ulica 
 
      Podľa mapy z roku 1895 je zrejmé, že v tom čase bola ulica obojstranne lemovaná súvislou radovou zástavbou domov s krátkymi parcelami, ktorých rozmery pochádzajú prevažne ešte zo stredoveku. Ulica bola užšia pri vyústení do Trojičného námestia. Zatiaľ čo severný front držal relatívne priamu východo - západnú líniu, južný front odskakoval mierne smerom južným od miesta ukončenia bočného krídla hostinca s divadlom. Týmto jednostranným rozšírením západnej časti ulice pochádzajúcim ešte zo stredoveku sa vytvoril širší voľný priestor pred presbytériom stredovekého kostola sv. Jakuba. V baroku - po zmene orientácie kostola sa táto voľná plocha ocitla pred hlavným vstupom do kostola a získala funkciu spoločenského rozptylného priestoru. 
     Pri križovatke s komunikačne nadradeným Trojičným námestím sa pozdĺž oboch front Divadelnej ulice rozprestierali dlhé bočné krídla domov orientovaných hlavnými krídlami do námestia. Obzvlášť evidentnou je táto situácia v rámci južného frontu, kde sa zachovalo dlhé bočné krídlo, pochádzajúce ešte zo stredoveku, tvoriace súčasť neskoršieho dispozično - priestorového usporiadania parcely kombinujúcej funkciu hostinca s divadlom. Hlavná fasáda tohto objektu bola orientovaná do Trojičného námestia. Ďalší priebeh južnej strany ulice lemujú dve pozdĺžne, na celú šírku parcely situované krídla domov končiace nárožným 4-krídlovým domom na Divadelnej ul.č.7, ktorý ukončuje na západe blok zástavby ohraničený na severe Divadelnou ulicou a na juhu Radlinského ulicou. Dom má hlavné krídlo situované pozdĺž Divadelnej ulice bočné od Jakubského námestia a zadné od Radlinského ulice. Ostatné parcely južného frontu sa rozprestierali naprieč medzi Radlinského a Divadelnou ulicou. Parcely na severnej strane končili pri bočnej hranici parcely Jezuitského kláštora orientovaného hlavným krídlom do Štefánikovej ulice. Zástavba južného uličného frontu bola poschodová, severného prízemná. Pri jedinom dome ( Divadelná ul.č.5) je zatiaľ v stredoveku jednoznačne doložená prejazdnosť naprieč parcely medzi Radlinského a Divadelnou ulicou. 
      V súčasnosti je zachovaná v slohovom urbanistickom stave štruktúra oboch uličných frontov – nachádzajú sa tu pôvodné viackrídlové domy prejazdového typu, so šikmými tradičnými strechami, každý z nich zaberajúci plochu ešte stredovekej parcely, so zachovaným slohovým výrazom fasád. 
      Výnimku tvoria nárožné stavby oboch frontov vo vyústení Divadelnej ulice do námestia. 
     V južnom fronte je do historickej budovy divadla vbudovaná masívna vežovitá stavba, v ktorej je umiestnené zariadenie povraziska, na severnej strane ulice je v nárožnej polohe umiestnený funkcionalistický objekt bývalej Poľnobanky a v mieste bočného krídla je dnes prieluka. 

 

  

1865: Untere Bastei, Alsóbástya (Dolné bašty).

 1920: Dolné Bašty.

     Pamiatkové objekty:  -

 • Dolné bašty

    Na mape zo zač.20 . stor. zachytávajúcej ešte pôvodný urbanistický stav je južná strana ulice tvorená prevažne opevnením. Želiarska zástavba pozdĺž opevnenia, ktorá obostavala intaktne podstatnú časť severného a polovicu dĺžky východného úseku opevnenia sa v tomto prípade sústredila len do východného konca ulice, v rozsahu jej širšej časti, ktorá má tvar trojuholníka pretiahnutého v smere východ – západ. Severný uličný front nemal taktiež súvislú zástavbu, boli sem orientované bočné krídla len 3 domov, situovaných na križovaní Ulice Dolné bašty s Halenárskou a Paulínskou ulicou. Zvyšok priestoru pozdĺž uličnej čiary tvorili ploty nezastavaných parciel týchto domov. Na západnom okraji severného frontu lemuje ulicu dodnes bočná stena špitálskeho Kostola sv. Heleny. Výnimku tvorili len dve stavby malých rozmerov umiestnené v strede bloku vymedzeného Paulínskou a Halenárskou ulicou. Jedine tieto dva domčeky boli orientované čelom ku Ulici Dolné bašty.
    V súčasnosti je dobový urbanistický stav ulice výrazne narušený. Vinu na tom nesie novodobá zástavba severného uličného frontu. Už nárožný objekt na východnom okraji severnej strany ulice, pochádzajúci z konca 20. stor., ktorý je situovaný na križovatke medzi ul. Dolné bašty a Halenárskou ulicou (tzv. Rožek) je hmotovo - priestorovo voči opevneniu ( a aj voči obytnej zástavbe okolitých ulíc ) naddimenzovaný. Smerom západným naň nadväzujú svojou nečlenenou hmotou a veľkou výškou voči opevneniu nežiadúco konkurenčné radové viacpodlažné obytné domy z 50.a 60.rokov 20. stor. Smerom na západ pokračuje v ulici solitérna heterogénna výšková novodobá zástavba čelom orientovaná do Paulínskej ulice s hlavným dôrazom na výškovú budovu VÚB banky, ktorá je prestavbou hotela z obdobia socializmu. Od nej až po západný okraj ulice vymedzený nárožím kostola sv. Heleny je v súlade s posledným slohovým stavom zachované nezastavané územie.
     Pozdĺž južnej uličnej čiary sa zachovalo v pomerne celistvom stave pôvodné stredoveké opevnenie ( aj keď žiaľ s veľkou medzerou v polohe vyústenia Paulínskej ulice). Opevnenie prešlo pamiatkovou obnovou v 80. rokoch 20. stor. Na západnom konci južného frontu sa uplatňuje na križovatke s Hlavnou ulicou masívny dvojkrídlový objekt pochádzajúci zo zač.20.stor. (Okresný súd).Jeho dvojpodlažné bočné severné krídlo smeruje do Ulice Dolné bašty a smerom východným naň nadväzuje novodobá prístavba, ktorá je hmotovo aj výzorovo podradená bočnému krídlu objektu súdu.

 

4. Dolnopotočná ulica (fotogaléria)

 

Po 1580: Platea in transitu ad ludeos (prechod).

 V 17. storočí: Zsidó utcza (Židovská ulica).

V 18. storočí: Postmacellaris platea (Ulica za bitúnkom), Szíjártó utcza, Platea Cerdonum (Remenárska, garbiarska ulica).

1865: Fleischbank Gasse (Bitúnková ulica).

1889: Untere Bach Fasse (Dolnopotočná ulica).

1901: Alsó patak utcza (Dolnopotočná).

1911: Sechényi István utcza (Ulica Štefana Séčéniho).

1920:Dolnopotočná ulica.

     Pamiatkové objekty:   -

 
• Dolnopotočná ulica

     Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav je zrejmé, že v tom čase bola ulica obojstranne lemovaná súvislou radovou zástavbou domov s mimoriadne krátkymi parcelami , ktorých celý dĺžkový rozmer určujú krátke hĺbkové dvorové krídla. Pri križovatke s komunikačne nadradenou Halenárskou ulicou sa pozdĺž oboch front Dolnopotočnej ulice rozprestierajú bočné dlhé krídla domov orientovaných hlavnými krídlami do Halenárskej ulice. Súvislá línia radovej zástavby obytných domov pozdĺž severnej uličnej čiary je prerušená blízko severovýchodného nárožia voľnou plochou dvora barokového uršulínskeho kláštora.
     Parcely boli ohraničené zo všetkých strán krídlami, situovanými pozdĺž ich hraníc, pričom v centre zostával voľný dvor. Parcely nemali voľnú zadnú plochu hospodárskeho dvora , aké vidno pri parcelách najvýznamnejších komunikácií mesta ako sú Hlavná, Štefánikova, Halenárska a Kapitulská ulica. Podľa dobovej ikonografie možno súdiť, že tu stáli prevažne prízemné viackrídlové domy prejazdového typu, obývané prevažne remeselníkmi.
     Do súčasnosti sa z pôvodnej zástavby nezachovalo na ulici nič s výnimkou bočného krídla situovaného v severovýchodnom nároží , ktoré dnes patrí uršulínskemu kláštoru. Z pôvodných urbanistických znakov jestvuje už len línia ulice reprezentovaná vozovkou a obojstrannými chodníkmi, lemovaná na juhu len voľnou plochou parkoviska. Severozápadné nárožie je stabilizované novostavbou obchodného domu Jednota zo 70. rokoch 20. stor. a bytovou stavbou z 80. rokov 20. stor. Obe stavby svojou polohou ( nedodržujú uličnú čiaru), výškovou niveletou,
mierkou a celkovou hmotovo -priestorovou skladbou ( relatívne vysoké objemné monobloky ) sú v rozpore s urbanistickými znakmi posledného slohového stavu územia. Naviac si vynútili aj demoláciu prakticky celej pôvodnej zástavby na štyroch parcelách domov čelami obrátených do Hviezdoslavovej ul.(č. 14, 13 a 11), pričom ponechali z pôvodných honosných dvojpodlažných meštianskych domov iba uličné krídla pozdĺž Hviezdoslavovej ulice (a časť bočného krídla domu č. 14. pozdĺž východného obvodu ulice Zelený rínok).

 

V 16. storočí: Brüdergasse, Pruder Gasse (Bratská, Mníšska ulica). Platea Fratrum superior (Horná bratská – mníšska ulica).

V 18. storočí: Platea Sancti Jacobi superior (Hornojakubská ulica).

1865: Obere Jacobi Gasse (Hornojakubská ul.).

1889: Franziskaner Gasse (Františkánska ulica).

1901: Barát utcza (Bratská alebo Mníšska).

1911: Zrínyi Miklós utcza (Ulica Mikuláša Zrinského).

1920: Františkánska ulica.

1952: Ulica kpt. Jaroša.

1990: Františkánska ulica.

     Pamiatkové objekty:č.d. 1   (Františkánsky kostol),   (Františkánsky kláštor) ,    26.  33 

• Františkánska ul.

     Paralelne so severnou polovicou západného úseku hradieb vedie Františkánska ulica, ktorá vybieha od juhu - z Jakubského námestia ako severný úsek pôvodnej celistvej komunikácie vedúcej pozdĺž západného okraja stredovekého sídla, v strede rozdelenej Jakubským námestím. Posledný slohový stav zachytený na mape z roku 1895 predstavuje ulicu s obojstrannou zástavbou s malou hĺbkou parciel. Parcely sústredené na západnej strane siahajú až po hradby, parcely pri východnom fronte sú zadnými hranicami napojené na zadné parcelné hranice dlhých parciel siahajúcich sem od Štefánikovej ul. Južný koniec západného uličného frontu počnúc od juhozápadného nárožia zaberá mohutná dvojpodlažná až trojpodlažná viackrídlová stavba františkánskeho kláštora, z ktorej ulicu lemuje mimoriadne dlhé krídlo. Oproti – počnúc od juhovýchodného nárožia pozdĺž východného uličného frontu sa rozprestiera krídlo pôvodne stredovekého prízemného meštianskeho domu , nedávno obnoveného v klasicistickom výraze so sedlovou strechou. Naň sa napája dvojpodlažný meštiansky doma ďalej na sever sú pozdĺžne krídla , z ktorých južnejšie je dvojpodlažné a severné hospodárske je prízemné, a ktoré uzatvárajú dvor jezuitského kláštora orientovaného hlavnými objektmi ku Štefánikovej ul.
     V súčasnosti je dobová zástavba sústredená už len na južný koniec ulice. Zvyšok zástavby Františkánskej ulice bol koncom 20. stor. kompletne zdemolovaný. V jej území bola vytvorená náznaková rekonštrukcia dobovej parcelácie, na ktorej vznikajú postupne dvojpodlažné novostavby rešpektujúce atribúty dobovej meštianskej architektúry Trnavy počnúc od spôsobu zástavby parcely („krídlový“ spôsob s voľným centrálnym dvorom) , cez výškovú niveletu (max.2 nadzemné podlažia), tvary striech ( sedlové a pultové strechy), materiálové zloženie( tradičné materiály). Domy dodržiavajú tradičný spôsob tvorby mestského uličného interiéru Trnavy tým, že sú riešené ako radové s pozdĺžnymi, navzájom na seba štítmi napojenými uličnými krídlami a hĺbkovými dvorovými krídlami.
     Na severnom konci západného frontu prežíva z obdobia socializmu pochádzajúca dvojpodlažná stavba s plochou strechou bývalej Správy mestského majetku, riešená bez väzby na dobovú parceláciu a výraz vznikajúcich novostavieb. Ulica vyúsťuje na severe pri hradbách, kde sa zatáča smerom na východ, odkiaľ vedie ako úzka príhradobná ulička končiaca pri Štefánikovej ulici. Opevnenie tu zväčša zaniklo, zachovalo sa len v menšom rozsahu - v hmote niekoľkých stavieb, najmä v tzv. Kopplovej vile - v rámci jej uličnej steny. Od križovania uličky so Štefánikovou ulicou je jej severovýchodné nárožie a východný okraj severného frontu tvorený bočnou fasádou uličného krídla dvojpodlažného slohového objektu orientovaného hlavnou fasádou do Štefánikovej ulice a murovaným plotom jeho parcely. Južný front tvorí na juhovýchodnom nároží bočné krídlo dvojpodlažnej slohovej stavby orientovanej do Štefánikovej ulice, za ktorým nasledujú smerom na západ len ploty v polohe bočných hraníc parciel a novostavba nárožného domu.
 

 

 

6. Halenárska ulica (fotogaléria)

 V roku 1454: pri kláštore klarisiek (dnes Západoslovenské múzeum) Platea dicta Maltzer Gasse (Sladovnícka ulica).

 V 16. storočí: Platea pannifocum (Súkenná ulica), Platea Zukena (Súkenná). Posztó utcza (Súkenná), Platea panificum (Súkenná).

1865: Neu Thor Gasse (Ulica Novej brány, Novobránska ulica).

1889: Simor Gasse, Simár János utcza (Ulica Jána Šimora).

1921: Halenárska ulica.   

   Pamiatkové objekty: č.d.   1    2 synagoga,   5  ,  6   ,  7,     10,  1319,   45, 

 Halenárska ulica

Podľa mapy z roku 1895 je zrejmé, že v tom čase bola Halenárska ulica obojstranne lemovaná obytnou radovou zástavbou s prevahou prízemných viackrídlových domov prejazdového typu s voľným zadným dvorom, ktoré patrili prevažne remeselníkom. Dvojpodlažné stavby sa sústredili len na severnú polovicu. Na severovýchodnom nároží je baroková univerzitná palácová stavba Stefanea s ktorým susedil zaniknutý dvojpodlažný meštiansky dom a na severozápadnom nároží sa nachádza krídlo uršulínskeho kláštora. Stefaneum zaberá pozdĺž ulice plochu rovnajúcu sa šírke 2 typických trnavských parciel, krídlo uršulínskeho kláštora šírku zrejme až 3 parciel. V rámci východnej strany ulice sú dvojpodlažné aj tri navzájom susediace meštianske domy ( Halenárska ul.č.,5,6,7) situované vo východnom fronte na 2.-4. parcele južne od medziblokovej Haulíkovej uličky. Patrili príslušníkom bohatšieho mestského patriciátu o dve parcely južnejšie existoval donedávna dvojpodlažný meštiansky dom č.9 na úzkej parcele. Z typickej súvislej radovej zástavby východnej strany Halenárskej ulice sa vymykala bloková dvojpodlažná stavba orientovaná svojím obdĺžnikovým pôdorysom kolmo k uličnej čiare, nachádzajúca sa na rohu Halenárskej a komunikácie prepájajúcej ju s Kapitulskou (dnes Muzejné námestie). Začiatkom 20.stor. bola táto stavba so svojou parcelou zlúčená so susednou parcelou s prízemným remeselníckym domom, a voľná časť v uličnej čiare medzi domami bola zastavaná dvojpodlažnou novostavbou. Zástavba zlúčenej parcely do ulice je nehomogénna zložená z troch rozlične vysokých hmôt, s odlišným výrazom. Podľa mapy bol v západnom fronte mimo kláštorného krídla len jeden poschodový obytný dom- oproti domu č.6 (susediaci od severu s areálom paulínskeho kláštora) a poschodová bola tiež dvojkrídlová stavba paulínskeho kláštora. Táto stavba smerovala ku ulici štítom svojho južného krídla.
     Drobnú súvislú štruktúru domoradia západnej fronty začiatkom 20. stor. narúšali 2 nezastavané plochy. Jedna, situovaná približne v strede dĺžky ulice ( na juhu s ňou susedila medzibloková komunikácia – Veselá ulica) zabrala popri ulici šírku asi 3 parciel a tvorila dvor paulínskeho kláštora, otvorený do Halenárskej ulice. Dvor pri Halenárskej ulici lemovali z oboch strán kláštorné stavby. Na severe je to prízemný dom tvaru písmena „L“, s uličným pozdĺžnym krídlom a hĺbkovým krídlom situovaným v polohe severnej parcelnej hranice a na juhu mohutná dvojpodlažná kláštorná stavba tvaru písmena „L“ , pričom jedno rameno lemuje južnú parcelnú hranicu tvorenú Veselou ulicou a smeruje štítom k Halenárskej ulici, druhé leží naprieč šírky parcely v hĺbke bloku. Druhá nezastavaná plocha, na mape z roku 1895, bola situovaná na území širokom približne v rozsahu šírky 3 parciel a rozprestierala sa na juh od 5. parcely ležiacej južne od Veselej ulice.
     Súvislá radová zástavba východného uličného frontu Halenárskej ulice bola prerušená len jednou voľnou prielukou v rozsahu typickej parcely , na ktorej stojí synagóga Status quo z roku 1892, odsadená v súlade s dobovými nariadeniami od uličnej čiary. Parcela so synagógou je v poradí druhá severne od medziblokovej Haulíkovej uličky.
     Súčasťou parciel Halenárskej boli aj nezastavané zadné plochy hospodárskych dvorov. Dĺžkovo patria parcely na Halenárskej ulici k druhým najdlhším parcelám mesta (po parcelách Hlavnej ul.) spolu s parcelami pozdĺž Štefánikovej a Kapitulskej ulice. S parcelami na Kapitulskej ulici sa parcely Halenárskej ulice stretajú v zadnej časti. Na západe dobiehajú parcely Halenárskej ulice ku krátkym parcelám, čelom orientovaným do Paulínskej ulice. V priemere majú parcely na Halenárskej rozmery pochádzajúce ešte zo stredoveku (so šírkou ktorá sa pohybuje v celom meste v rozpätí 15-18 m). Nachádza sa tu však aj niekoľko užších parciel, nedá sa vylúčiť, že niektoré vznikli pozdĺžnym predelením pôvodných pozemkov a pokiaľ ide o širšie parcely než je priemer, mimo už spomínaných palácových stavieb na severnom konci ulice patrí k nim v poradí 2. parcela od juhu pôvodne 3. vo východnom fronte, so šírkou dvoch typických trnavských stredovekých parciel, takto vytvorená v 2.pol.19.storočia (dom č.18)  a 6.(pôvodne 7) parcela v tom istom fronte zlúčená z dvoch stredovekých parciel už v renesancii (dom č. 14).
     Do súčasnosti sa v intaktnom slohovom stave zachoval východný uličný front s prevahou prízemných viackrídlových prejazdových domov s centrálnym nádvorím remeselníckeho typu pochádzajúcich zväčša ešte zo stredoveku, ktoré sa zachovali v stave po radikálnych úpravách v novoveku.
     V západnom uličnom fronte okrem časti medzi Hviezdoslavovou a Dolnopotočnou ulicou úplne zanikla pôvodná štruktúra a narušil sa aj podstatný urbanistický znak, akým je poloha zástavby vo vzťahu k uličnej čiare. Prakticky celú južnú polovicu západného frontu zabrala novostavba z 80.rokov 20. stor. bývalého Okresného výboru KSS ( dnes sídlo Materiálovo - technologickej fakulty STU Bratislava) realizovaná svojou mierkou, hmotovo - priestorovou skladbou a výrazom v rozpore s posledným slohovým stavom územia. Je to objemná stavba s plochou strechou bez väzby na pôvodnú uličnú čiaru (výrazne odstúpila od uličnej čiary smerom západným) a parceláciu (zabrala plochu viacerých parciel bez ich artikulácie ).
     Zvyšok južného okraja územia popri pôvodnej západnej uličnej čiare pri križovatke s Ulicou
Dolné bašty zabrala koncom 20. stor. novostavba polyfunkčného domu, ktorá sa svojou výškovou niveletou a celkovým objemom dostala do kontrastu s okolitou zástavbou nielen Halenárskej ulice ale aj Múzejného námestia a Ulice Dolné bašty. Svojou objemnou hmotou a výškou vytvorila nevhodnú konkurenciou nielen drobnej zástavbe východnej strany Halenárskej ulice, ale aj takým významným pamiatkam ako sú mestské opevnenie a areál klariského kláštora, ktorých dovtedajšie dominantné pôsobenie v danom území narušila. Na severnom konci západného frontu sa v polohe medzi uršulínskym a paulínskym kláštorom nachádza dnes nezastavaná plocha parkoviska v rozsahu pôvodných 3 parciel. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodná mestotvorná komunikácia, akou Halenárska ulica je, zostala na západe zachovaná už len v podobe línie bez jej vyjadrenia radovou zástavbou.

 

V 17. storočí: Kiss utcza, Malá ulička.

 1924: Židovská ulička.

1929: Haulikova ul.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

8. Hlavná ulica   (fotogaléria

 1506: časť pri dolnej bráne – Platea inferior porta.

V 16. storočí: Platea Magna (Veľká ulica), Platea Longa (Dlhá ulica), Platea inferior (Dolná ulica).

17. storočie: Platea Magna inferior (Veľká dolná ulica). Dolná hrubá ulica, Dolnohrubá ulica.

 1865: Untere Haupt Gasse (Dolná hlavná ulica).

1889: Untere lange Gasse (Dolná dlhá ulica).

1900: Alsó hosszú utcza (Dolhodlhá ulica).

 1907: Rákoczi Ferencz utcza (Ulica Františka Rákociho).

1922: Masarykova ulica.

1940: Hitlerova ulica.

1945: Masarykova ulica.

1950: Stalinova ulica.

 1953: Ulica februárového víťazstva.

1990: Hlavná ulica.

Pamiatkové objekty:  č.d,  1,    2     3,      5,     7,     9.      11,     13,   15,  16,     17,    18,     20,    22,   23,    25,    29,   32,   43,   44    45,    46,    47, ,  pamätná tabuľa výročie mesta 700
 
 

9. Ulica Jána Hollého  (fotogaléria)

 V 16. storočí: Platea Sancti Joanni (Ul. sv. Jána).

V 18. storočí: Sant Joannis Gasse (Ul. sv. Jána), Platea Sancti Joannis Baptistae (Ul. sv. Jána Krstiteľa).

1865: Joanni Gasse (Jánska ulica).

1889: Joanni Gasse, Szent János utcza (Ul. sv. Jána).

1920: Svätojánska ulica.

1924: Ulica Jána Hollého.

     Pamiatkové objekty: č.d.  1,     8,     pamätná tabuľa P. Jilemnický Hollého 8 , 

9,    10/1,  10/2  pamätná tabuľa Š. Moyzes, Ulica Hollého 10 . 

 

1889: Obere Bastei (Horné Bašty).

1900: Felsö bástya utcza ( Ul. Horné bašty).

 1922: Horné bašty.

     Pamiatkové objekty: č.d. 37, 

 

 

11. Hornopotočná ulica (fotogaléria)

 

16. storočie: Platea penes Molendinum (Ul. pri mlyne). Platea Cerdonum (Garbiar­ska ulica).

18. storočie: Platea fluvialis superior (Hornopotočná ulica).

1865: Obere Bach Gasse (Hornopotočná ulica).

1911: Deák Ferencz utcza (Ul. Františka Deáka).

1922: Hornopotočná ulica.

1939: Ul. Juraja Palkoviča.

1945: Hornopotočná.

     Pamiatkové objekty: č.d.  2 

 

 

12. Hradná ulička

 

1948: Hradobná ulica.

1990: Hradná ulica.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

13. Hviezdoslavova ulica   (fotogaléria  

 

1500: Sporer Gasse (Ostrožná ulica, nesprávny preklad Ostrovnej ulice z maďarči­ny).

16. storočie: Platea Ostrowska (Ostrovná ulica).

18. storočie: Platea Sarkantyus (Ostrožná ulica – nesprávny preklad).

1865: Sarkantyu utcza (Šarkanova ulica?).

1910: Nagy Lajos utcza (Ulica Ľudovíta Veľkého).

1922: Hviezdoslavova ulica.

Pamiatkové objekty: č.d.  5     6 ,    7,    8,    9,     10,    11,     12,    13,  14,  

 

 

V 16. – 20. storočí patrila do Ulice sv. Jána (Platea Sancti Joannis), teda do dnešnej Ulice Jána Hollého.

     Pamiatkové objekty:  -

 

1567: Zhorala strana, Zhorala brana, Platea Zhorala (Zhorená brána, Pri zhorenej bráne – Malženickej).

1581: Platea Jericho (Jerichova ulica, potom ako súčasť Ulice sv. Jána).

18. storočie: Dolnojeruzalemská ulica.

1865: Jericho Gasse (Jerichova ulica), Jericho utcza.

1920: Jerichova ulica.

1950: Ulica 29. augusta.

1990: Jericho­va ulica.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

16. Jeruzalemská ulica   (fotogaléria)  

1581: Platea Jerusalem.

18. storočie: Platea superior Jerusalem (Hornojeruza­lemská ulica).

1865: Jerusalem Gasse, Jeruzsálem utcza (Jeruzalemská ulica).

1922: Jeruzalemská ulica.

1952: Šulekova ulica.

1990: Jeruzalemská ulica.

     Pamiatkové objekty: č.d.  1,     41,  

 

 

16. storočie: Platea superior. Felseo utcza (Horná ulica). Platea Sancti Nicolai (Sv. Mikuláša ul.).

17. storočie: Pap utcza, Platea sacerdotum (Kňazská ulica).

18. storo­čie: Platea superior, Felsö piacz (Horná ul., trhovisko). Theatrum superior, Platea Canonicalis (Kanonícka ulica).

1865: Kapitel Gasse, Káptalan utcza (Kapitulská ulica).

1896: König Bela Gasse, Béla király utcza (Ulica kráľa Belu).

1920: Kapitul­ská ulica.

1951: Staromestská ulica.

1990: Kapitulská ulica.

Pamiatkové objekty: č.d1,     2,     3,     4,    6,      7,     10,   11,    13,   16,   17,   19,    21,   22,    24,   26,    27,   28,   stĺp P.M. s dieťaťom .

 

 
 

V 19. storočí: S. Michael platea, Szent Mihály utcza (Ulica sv. Michala).

Po r. 1919: Michalská ulica.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

17. – 18. storočie: Platea qua a Convictum Nobilium itur ad Templum S. Nicolai (Ulica od šľachtického konviktu po Kostol sv. Mikuláša).

1865: Seminar Gasse (Se­minárska ulica).

1901: Papnövelde utcza (Ulica kňazskej výchovy = seminárska).

1922: Seminárska ulica.

1956: Ulica Mikuláša Schneidera Trnavského.

Pamiatkové objekty: č.d. 1       2,     3,    5,     6,     5 pamätná tabuľa Schneider M. T  

 

  

20. Kláštorková ulica (dnes nejestvuje)

 

1930: Kláštorská ulica,

po 1950: Mojmírova ulica (dva domy v úzkej uličke z Ka­pitulskej ku hradbám).

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

1925: Kláštorková ulica (pôvodne boli domy rátané do Kapitulskej ulice, neskôr aj do Halenárskej.

1990: Múzejná ulica.

Pamiatkové objekty: č.d. 3,   

  

Pôvodne bola Orolskou ulicou západná časť Ulice Dolné bašty. Od roku 1990 ulica severne z Dolných bášt.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

16. storočie: Platea zaba, Platea Beka, Žabia ulica, Füz utcza, Füzes utcza (Vŕbová ulica).

18. storočie: Platea fluvialis inferior (Potočná ulica, dolná). Platea Paulinorum (Ulica Paulínska, Paulínov). Platea fluvialis Paulinorum (Ulica potočná Paulínska).

1865: Pauliner Gasse, Paulinus utcza (Paulínska ulica).

1889: Pál utcza, Pálos utcza (Paulínska ul.).

1912: Ányos Pál utcza (Ulica Pavla Ányosa).

1920: Paulínska ulica.

1952: Ulica obrancov mieru.

1990: Paulín­ska ulica.

     Pamiatkové objekty: č.d. 14,  .
 

16. – 17. storočie: Platea Arthocoporum (1581). Sütö utcza, Platea pistorum (Pe­kárska ulica).

1865: Bäcker Gasse (Pekárska ul.).

1889: Pék utcza, Bäckergasse (Pekárska ul.).

1911: Petõfi utcza (Ulica A. Petõfiho).

1922: Pekárska ulica.

    Pamiatkové objekty:  -

 

 

16. storočie: Platea Buza, Theatrum Buza, Bralza piacz (Obilná ulica, obilný trh). Kis piacz (malý trh).

1700: Platea Novi Fori, Modernum Forum (Nové, moderné námestie).

1865: Brodplatz, Chlebový rínek, Kenyér tér (Chlebový rínok).

Po 1935: Radlinského Ulica.

1940: Radlinského námestie.

1990: Radlinského ulica.

     Pamiatkové objekty:č.d. 1,      2,     3,    5 (Spolok Sv. Vojtecha)    10, .

 

 

26. Námestie sv. Mikuláša     

 

1499: Platea Augusta in oposito S Nicolai (Ulica zúžená pri sv. Mikulášovi).

Okolo r. 1520: Platea magna versus Accl. Parochialem (Veľké námestie pri farskom kosto­le).

16. storočie: Theatrum superior, Superior plathea, Forum superior (Horná ulica, Horné námestie).

1585: Felsö piacz (Horné trhovisko).

17. storočie: Platea Capituli, Platea S. Nicolai (Kapitulská, Ulica sv. Mikuláša).

1890: Fötemplom tér (Námestie hlavného kostola).

1924: Mikulášske námestie,.

1951: Svätoplukovo námestie.

1990: Námestie sv. Mikuláša.

Pamiatkové objekty: č.d.  (Dóm sv.Mikuláša),   2,    3,     4,     5,     6, 7  8,      10,    12,    socha sv. Jozefa  

 

 
 

27. Štefánikova ulica    

 

16. storočie: Platea ad superiorem portam (Ulica pri Hornej bráne). Platea magna superior (Ulica veľká horná). Platea longa superior, Nagy utcza (Ulica dlhá horná). Ulica hornohrubá.

1860: Obere Haupt Gasse (Horná hlavná ulica).

1889: Obere lang Gasse, Felsö hosszú utcza (Hlavná dlhá ulica), Hornohrubá ulica.

1908: Koszúth Lajos utcza (Ulica Ľudovíta Košúta).

1922: Štefánikova ulica.

1951: Jilemnického ulica.

1990: Štefánikova ulica.

Pamiatkové objekty: č.d.     3,             5,          7,      8,     10   16,     26,      29,     32 ,    37,     38,     39,      41     42,     43,     44,    45,   46,     47,   

 

 
1936: Trhová ulica.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

29. Tŕnitá ulička      

 

1938: Tŕnistá ulica,

1990: Tŕnitá ulica.

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

16. storočie: Forum, Theatrum (Námestie).

17. – 18. storočie: Forum publicum, Forum civitatis (Obecné námestie, Mestské námestie).

1865: Haupt Platz (Hlavné námestie). Föpiacztér.

1895: Franz Josef Platz (Námestie Františka Jozefa). Ferencz József tér (Nám. Framtiška Jozefa).

1922: Wilsonovo námestie.

1940: Námestie An­dreja Hlinku.

1945: Benešovo námestie.

1952: Gottwaldovo námestie.

1990: Trojičné námestie.

     Pamiatkové objekty: č.d. 1,      2    3,     4,      5,     6,      11,  

 

 

31. Univerzitné námestie   

 

17. storočie: Platea (Theatrum) Academica (Akademické námestie).

1692: Platea S Adalberti (Námestie sv. Vojtecha).

1910: Pázmány tér (Námestie Pázmáňa).

1922: Svätojánske námestie.

1951: Univerzitné námestie.

 
 

Pomenovania ako Františkánska ulica (jej pokračovanie).

V 18. storočí sa vysky­tuje ojedinelo aj Platea Figulorum (Hrnčiarska ulica).

 1865: Frucht Gasse (Zbožná, plodinová ulica).

1952: Vajanského ulica.

     Pamiatkové objekty: č.d. 24 ,   

 

 
33. Veselá ulica

     Pamiatkové objekty:-

 

 

1926: Zámočnícka ulička.

1990: Zámočnícka ulica.

     Pamiatkové objekty: č.d.     

 

 

35. Zelený rínok (rínek)  (fotogaléria)

     Pamiatkové objekty:  -

 

 

 

     Prvé správy o uliciach stretávame ojedinelo už po roku 1394 v Mestských počtových knihách, podobne aj v účtovných knihách fary sv. Mikuláša.

 

 

 

     Na starých vyobrazeniach Trnavy (veduty) vidíme významnejšie budovy. Najpozoruhodnejšia je veduta z polovice 18. storočia, kde na takmer panoramatickom vyobrazení môžeme rozlíšiť ulice a námestia Trnavy medzi hradbami. Ulice, námestia a budovy prešli vývojom, aj keď podstata sa zachovala, čo vidíme napríklad v nerovnosti ulíc a podobne.

 

 

 

     Mesto sa delilo na štyri štvrte. Na prelome 18. a 19. storočia vznikla povinnosť miest registrovať budovy číslami. A tak v knihe Františka Očkovského (1843) stretávame pomenovania ulíc. Veľmi dobrou pomôckou je plán mesta nakreslený trnavským kanonikom Štefanom Nemečkayom v roku 1865. Domy sú číslované, ulice majú svoje pomenovania. Číslo 1 bolo na Trojičnom námestí a číslovanie pokračovalo námestím po južnej strane a ďalej východnou stranou Hlavnej ulice po Kostol sv. Heleny, potom západnou stranou Hlavnej ulice, južnou Ulicou Radlinského po námestie, dvomi domami na Trojičnom námestí, západnou stranou Františkánskej ulice, východnou stranou tej istej ulice, ďalej Divadelnou ulicou na severnej strane, západnou stranou Štefánikovej ulice, východnou tej istej ulice po mestskú vežu a pokračovalo severnou stranou Trojičného námestia.Číslovanie domov pokračovalo západnou stranou Pekárskej, východnou stranou tej istej ulice, západnou stranou Hornopotočnej a jej východnou stranou, ďalej Hviezdoslavovou ulicou, západnou stranou Ulice Jána Hollého. Ďalšie čísla mali budovy Trnavskej univerzity a číslovanie pokračovalo východnou stranou Jerichovej ulice, východnou stranou Ulice Jána Hollého, severnou stranou Ulice M. Schneidera Trnavského, západnou stranou Jeruzalemskej ulice a jej východnou stranou, Michalskou ulicou, južnou stranou Dolných bášt. Nasledovali čísla domov na východnej strane Kapitulskej ulice, južnej M. Schneidera Trnavského, východnej strany Halenárskej ulice, jej západnej strany po Veselú ulicu, nasledovala východná a západná časť Paulínskej, južná strana Dolnopotočnej, jej severná strana a západná strana Halenárskej (od Dolnopotočnej po Hviezdoslavovu ulicu), južná strana Hviezdoslavovej ulice až na Trojičné námestie.

 

V roku 1880 sa mesto delilo na „Vnútorné mesto“ so spomínaným číslovaním domov (bolo ich 605) a na „Vonkajšiu časť mesta“ pri Hornej a Dolnej bráne, ktorá mala 178 domov.

 

 

 

     Číslovanie domov v roku 1888 ide tiež od Trojičného námestia cez Hlavnú a Radlinského ulicu späť naTrojičné námestie, odtiaľ na Pekársku, Horné bašty, atď. „Vonkajšie mesto už má samostatné číslovanie od 1 do 182.

 

     Začiatkom 20. storočia, hlavne však po roku 1919, sa uskutočnilo číslovanie domov podľa ulíc a námestí, teda vždy samostatne, čo uľahčilo evidenciu obyvateľstva, prácu mestu, ale aj pošte.

 

 

 

     Uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 154/92 boli vydané „Záväzné pomenovania ulíc“ platné od 1. januára 1993.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
Pamiatkové objekty mimo starého mesta

 Záver

(pozri  1,  2, )

 V závere námetov na prehliadku mesta možno nezaškodí menšie zhrnutie i doplnenie poznatkov o architektonických pamiatkach mesta. Pamiatky z románskeho obdobia Trnava nemá. O gotických a renesančných sme hovorili. Najviac ich však má Trnava z obdobia baroka, a to dokonca zo všetkých jeho fáz. Tie najvýznamnejšie sme si priblížili. Sú to najmä kostoly, ale sú tu aj viaceré renesančné a barokové meštianske domy. Znaky klasicizmu okrem už spomínaných stavieb vidíme na pavilóne Spiegelsal i na letohrádkoch na Streleckej ulici a na ul. T. Vansovej. Neoslohovú architektúru reprezentuje budova Okresného súdu na Hlavnej ulici, secesnú architektúru zasa budova Okresnej knižnice J. Fándlyho, ktorú pôvodne pre banku projektoval M.M. Harminc. Spomedzi novodobej architektúry mohli by sme tu spomenúť budovu starej polikliniky, ktorú projektovali Linhart a Faulhammer, známy obytný blok Evanjelický dom od J. Chorvátha, budovu Slovenskej sporiteľne na Vajanského ulici a budovu bývalej Roľníckej banky na rohu Štefánikovej a Divadelnej ulice od M. M. Harminca. Rukopis architekta E. Belluša je pre odborníkov „čitateľný“ na budovách bývalého NUPOD-u a mlyna na Suchovskej ceste z r. 1936 – 1938, ale najmä na vodojeme a na vodárni na Bučianskej ceste z r. 1939 – 1946. 

Koho zaujal pomník A. Bernoláka a chcel by vidieť aj ďalšie diela Jána Koniarka, trnavského sochára európskeho formátu, stačí, keď prejde po promenáde v parku A. Bernoláka smerom k Evanjelickému domu a určite chvíľu postojí v tichom zamyslení pred hlboko humanisticky pôsobiacim pomníkom padlých v I. svetovej vojne. Len kúsok cesty ďalej stojí Koniarkov pomník M. R. Štefánika. A mnohé významné trnavské osobnosti zo súčasného života sa veľkou mierou pričinili o to, že od 14. júna 2002 je stála expozícia sochárskej tvorby Jána Koniarka inštalovaná v novej prístavbe Galérie Jána Koniarka, ktorá bola postavená pre tento účel. 
 
 Za mestskú pamiatkovú rezerváciu bolo centrum Trnavy vyhlásené v r. 1987. Aj vďaka tomu sa skončila jeho devastácia vrcholiaca zbúraním celých urbanistických línií v rokoch socializmu. V spolupráci s pamiatkarmi, archeológmi a reštaurátormi sa postupne úspešne uskutočňuje obnova mnohých vzácnych kultúrnohistorických pamiatok, pri ktorej občas vyjdú najavo aj doteraz neznáme zaujímavé detailné skutočnosti z histórie mesta.  
Trnava je opäť univerzitným mestom. Pôsobia tu Trnavská univerzita, Univerzita sv. Cyrila a Metoda a Materiálovo-technická fakulta Slovenskej technickej univerzity

 

 
Reklama