Choď na obsah Choď na menu
 


Divadelná ulica

27. 1. 2014

 

 

 
trnava-divadelna-1990.jpg
 Pomenovania ulice počas jej existencie
 
V r. 1481: Ad Sanctum Jacobum /Ul. k sv. Jakubovi/ - V 16. stor.:, Platea Sancti Jacobi / Ulica sv. Jakuba ako pokračovanie ulice sv. Jakuba dnes Františkánskej/ - v 18. stor.: Platea ex foro ad Templum P. Franciscanorum – Svätojakubská ulica – r. 1728: Platea ad Sanctum Jacobum – r. 1865: Franciskaner gass / Františkánska ulica/ - r. 1889. Theater Gasse / Divadelná ulica / - r. 1901: Színház utcza / Divadelná ulica / - r. 1920: Divadelná ulica
 
 
 
 
 
Trnava Divadelná ulica v r.1990
 
 
 
Objektová skladba urbanistických priestorov
 
Podľa mapy z roku 1895 je zrejmé, že v tom čase bola ulica obojstranne lemovaná súvislou radovou zástavbou domov s krátkymi parcelami, ktorých rozmery pochádzajú prevažne ešte zo stredoveku. Ulica bola užšia pri vyústení do Trojičného námestia. Zatiaľ čo severný front držal relatívne priamu východo - západnú líniu, južný front odskakoval mierne smerom južným od miesta ukončenia bočného krídla hostinca s divadlom. Týmto jednostranným rozšírením západnej časti ulice pochádzajúcim ešte zo stredoveku sa vytvoril širší voľný priestor pred presbytériom stredovekého kostola sv. Jakuba. V baroku - po zmene orientácie kostola sa táto voľná plocha ocitla pred hlavným vstupom do kostola a získala funkciu spoločenského rozptylného priestoru. Pri križovatke s komunikačne nadradeným Trojičným námestím sa pozdĺž oboch front Divadelnej ulice rozprestierali dlhé bočné krídla domov orientovaných hlavnými krídlami do námestia. Obzvlášť evidentnou je táto situácia v rámci južného frontu, kde sa zachovalo dlhé bočné krídlo, pochádzajúce ešte zo stredoveku, tvoriace súčasť neskoršieho dispozično - priestorového usporiadania parcely kombinujúcej funkciu hostinca s divadlom. Hlavná fasáda tohto objektu bola orientovaná do Trojičného námestia. Ďalší priebeh južnej strany ulice lemujú dve pozdĺžne, na celú šírku parcely situované krídla domov končiace nárožným 4-krídlovým domom na Divadelnej ul. č. 7, ktorý ukončuje na západe blok zástavby ohraničený na severe Divadelnou ulicou a na juhu Radlinského ulicou. Dom má hlavné krídlo situované pozdĺž Divadelnej ulice bočné od Jakubského námestia a zadné od Radlinského ulice. Ostatné parcely južného frontu sa rozprestierali naprieč medzi Radlinského a Divadelnou ulicou. Parcely na severnej strane končili pri bočnej hranici parcely Jezuitského kláštora orientovaného hlavným krídlom do Štefánikovej ulice. Zástavba južného uličného frontu bola poschodová, severného prízemná. Pri jedinom dome (Divadelná ul. č. 5) je zatiaľ v stredoveku jednoznačne doložená prejazdnosť naprieč parcely medzi Radlinského a Divadelnou ulicou.
     V súčasnosti je zachovaná v slohovom urbanistickom stave štruktúra oboch uličných frontov – nachádzajú sa tu pôvodné viackrídlové domy prejazdového typu, so šikmými tradičnými strechami, každý z nich zaberajúci plochu ešte stredovekej parcely, so zachovaným slohovým výrazom fasád. Výnimku tvoria nárožné stavby oboch frontov vo vyústení Divadelnej ulice do námestia.
     V južnom fronte je do historickej budovy divadla vbudovaná masívna vežovitá stavba, v ktorej je umiestnené zariadenie povraziska, na severnej strane ulice je v nárožnej polohe umiestnený funkcionalistický objekt bývalej Poľnobanky a v mieste bočného krídla je dnes prieluka.

 
Kultúrne hodnoty
  • trnava-muzeum-f.r.-osvalda-1938.jpg
    Osvaldovo múzeum, Divadelná ul. 7 - v r. 1935 sa v budove SSV zriadilo múzeum čiastočne zo zbierok prvého mestského múzea a čiastočne zo zbierok SSV (podstatnú časť zozbieral J. Pöstényi a P. Jedlička). Múzeum malo štatút a premyslenú koncepciu. Zaniklo r. 1950, pričom jeho zbierky prebralo terajšie Západoslovenské múzeum Trnava (vznik 1954).
 
 
 
 
 
 
 
 
  • Kníhtlačiareň Urbánek a spol., Františkánsky kláštor - založená r. 1922, sídlila najprv v budove SSV na Divadelnej ulici, od r. 1927 vo frant. kláštore; zhotovovali sa tu tituly najmä z Urbánkovho nakladateľstva - divadelné hry, poézia i próza; fungovala do r. 1952 a bola druhou najvýznamnejšou trnavskou tlačiarňou v tomto období
 

 

Pamiatkové objekty
 č. d.   3 (Trojičné námestie 2-139)    4,         7,