Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Hlavná ulica

27. 1. 2014

 8. Hlavná ulica   (fotogaléria

 

Pomenovania počas jej existencie

V 15. stor.: Platea porte inferioris, Ad portem inferiorem / K Dolnej bráne/ - v 16. stor.: Platea Magna / Veľká ul./, Platea Longa / Dlhá ul./, Platea inferior / Dolná ul./, Platea magna inferior / Veľká dolná ul., Dolnohrubá ul./ - v 17. stor.: Dolná hrubá, Dolnohrubá ul./ - r. 1865: Untere haupt Gasse / Dolná hlavná ul./ - r. 1889: Untere Lange Gasse / Dolná dlhá ul./ - r. 1900: Alsó hosszú utcza / Dolnohrubá ul./ - r. 1907: Rákóczi Ferencz utcza / Ul. Františka Rákociho /- r. 1922: Masarykova ul. – r. 1940: Hitlerova ul. – r. 1945: Masarykova ul. – r. 1951: Ul. Februárového víťazstva – r. 1990: Hlavná ulica

 

Objektová skladba urbanistických priestorov

Podľa mapy z roku 1895 zachytávajúcej ešte slohový urbanistický stav ulice je zrejmé, že v tom čase bola obojstranne lemovaná radovou zástavbou domov s dlhými parcelami, ktorých rozmery pochádzajú prevažne ešte zo stredoveku. Parcely boli delené na prednú obytnú časť a zadnú hospodársku časť. Ako je zrejmé z dobovej ikonografie a pamiatkových výskumov, územie pri ulici zaberali reprezentačné, prevažne dvojpodlažné domy, v južnej časti s väčším výskytom prízemných objektov, z ktorých do dnešného dňa sa zachoval dom vo východnom fronte situovaný na nároží medzi Trhovou a Hlavnou ulicou – dnešný dom Hlavná ul. č. 21 a jeden dom v západnom fronte - Hlavná ul. č. 34). Domy boli prejazdového typu, charakteristické krídlovou zástavbou parcely obopínajúcou dvor (najčastejšie sa vyskytovali pôdorysy tvaru „U“ s jedným hlavným a dvoma často nerovnako dlhými bočnými krídlami, častý bol aj menej rozvinutý pôdorys tvaru „L“, ale vyskytovali sa aj pôdorysy so štyrmi a viac krídlami). Zadné krídlo, paralelné s uličným uzatváralo dvor a oddeľovalo ho od zadnej časti parcely. Rozmerné zadné nezastavané časti slúžili na hospodárske účely. Parcely boli dlhšie vo východnom uličnom fronte - boli to najdlhšie parcely v meste, ich zadné hranice siahali po zadné hranice krátkych parciel orientovaných do Paulínskej ulice, zadné hranice parciel západného frontu siahali po zadné hranice krátkych parciel Vajanského ulice. Z uvedeného je zrejmé, že parcely neboli prejazdné. Výnimku, pokiaľ ide o dĺžku reprezentovali 4 krátke parcely, počnúc od severovýchodného nárožia. Dve krajné parcely ( Trojičné nám.č. 11 a Hlavná ul. č. 3) mali v roku 1895 veľmi malé dĺžkové rozmery, pretože priliehali ku bočnej hranici parcely smerujúcej čelom ku Trojičnému námestiu. Konce krátkych parciel ďalších dvoch domov nadväzujúcich v radovej zástavbe Hlavnej ulice (Hlavná ul. č. 5, 7) tvorili západnú čiaru verejného priestranstva - tzv. Zeleného rínku. Za domom Hlavná č. 7 nasledovali v radovej zástavbe Hlavnej ul po úzkej uličke medziblokového charakteru ( Radničná ul). 2 domy s krátkymi parcelami, ktorých zadné parcelné hranice končili v polohe bočnej hranice parcely domu čelom orientovaného ku Dolnopotočnej ulici. Z pravidelnej parcelácie a hmotovo - priestorovej skladby meštianskej zástavby sa už od stredoveku odlišoval južný koniec východného frontu , kde bol z vnútornej strany mesta pri hradbách umiestnený špitálsky Kostol sv. Heleny s masívnou budovou priľahlého špitála. Budova špitála bola v stredoveku bloková stavba s jedným objemným krídlom so štítovou orientáciou voči Hlavnej ulici a zaberala šírku jednej typickej stredovekej parcely. Až v novoveku sa rozrástla na rozsiahly dnešný objem, ktorým zaberá šírku dvoch pôvodných parciel.

V súčasnosti je zachovaná v slohovom stave štruktúra prevažnej časti oboch uličných frontov - nachádzajú sa tu dvojpodlažné domy prejazdového typu, so šikmými tradičnými strechami, viackrídlové, každý z nich zaberajúci plochu ešte stredovekej parcely, so zachovaným slohovým výrazom fasád, pochádzajúcim v prípade uličnej fasády najčastejšie z obdobia historizujúcich slohov ( slohový výraz je zachovaný prevažne už len v 2. NP). Z hľadiska zachovania celistvosti zástavby na jednotlivých parcelách najmenej zachovaný rozsah má tzv. 6 meštianskych domov počnúc od severného okraja východného frontu (Trojičné nám. č. 11, Hlavná č.3, 5, 7 ,9, 11), ktoré sa zachovali len ako uličné krídla, zvyšná zástavba ich parciel zanikla pri výstavbe Domu kultúry, ktorý postavili na Trojičnom nám. v 80. rokoch 20. stor. Výnimku z intaktnej slohovej zástavby tvorí podstatne narušené územie blízko južného konca východného frontu. V severnom susedstve tzv. Špitálika s Kostolom sv. Heleny, kde vznikol v 2. pol. 20. stor. zlúčením 3 pôvodných parciel viacpodlažný bytový dom, ktorý je v rozpore s takmer všetkými slohovými urbanistickými znakmi územia. V západnom fronte sa do rozporu s okolitou slohovou štruktúrou dostali dva novodobé domy : viacpodlažný obchodno-obytný dom z 80. rokov 20. stor. zaberajúci plochu troch parciel, ktorý je situovaný južne od tzv. Wetzlerovho domu (stojaceho vedľa objektu radnice) a mohutný objekt Slovenskej sporiteľne umiestnený v južnej časti ulice.

Do kontrastu so slohovou zástavbou oboch uličných front sa dostalo aj niekoľko funkcionalistických objektov, a to svojou hmotovo - priestorovou skladbou (eloplošná zástavba prednej časti parcely bez krídlového členenia a voľného dvora), ako aj výškou (ide o viacpodlažné domy), ktoré však rešpektujú aspoň uličnú čiaru a ďalší pôvodný urbanistický znak, ktorým je šírkový rozsah pôvodnej parcely. V polohe bývalých domov č. 38 a 40 je dnes prieluka.


 

Kultúrne hodnoty

  •    Špitál s Kostolom sv. Heleny

 

     Pri južnom úseku opevnenia je od stredoveku situovaný špitál s Kostolom sv. Heleny. Zatiaľ čo kostol si až na úpravy v podobe dostavania obojstranných barokových kaplniek zachoval svoj stredoveký charakter a drobnú mierku, špitál sa zač. 19. stor. rozšíril cez dve pôvodne stredoveké parcely, takže na mieste pôvodného i tak objemného objektu vznikla mohutná viackrídlová budova s dlhým dvojpodlažným krídlom pozdĺž Hlavnej ulice.

     Pôvodné dominantné pôsobenie klasicistickej špitálskej budovy v uličnom fronte Hlavnej ulice bolo v 20. stor. stále viac oslabované postupnou náhradou starých obytných domov na pôvodných 4 parcelách nadväzujúcich na špitál pozdĺž uličného frontu mnohopodlažnými, blokovými polyfunkčnými domami. Domy vznikli bez rešpektu k dobovým urbanistickým atribútom ulice ako sú mierka, parcelácia, výšková niveleta, krídlový spôsob zástavby, tvar strechy a pod. Taktiež oproti „špitálskemu“ objektu na juhozápadnom nároží Hlavnej ulice bol v roku 1924 vybudovaný tzv. Evanjelický dom pochádzajúci od arch. Mareka a na križovatke Hlavnej a Vajanského ul. bývalý objekt Vzájomnej roľníckej pokladnice od arch. M. M. Harminca. Oba oslabili pôvodné dominantné pôsobenie hmoty budovy Špitála.  

 

 

Pamiatkové objekty

 č.d,  1,    2     3,      5,     7,     9.      11,     13,   15,  16,    17,    18,     20,    22,   23,    25,    29,   32,   43,   44    45,    46,    47, pamätná tabuľa výročie mesta 700

 
 
 
Reklama