Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Horné bašty

27. 1. 2014

10.   Horné bašty  (fotogaléria)

 

Pomenovania počas jej existencie

r. 1889: Obere Bastei / Horné Bašty/ - r. 1900 Felsö bástya utcza / Ul. Horné bašty/ - r. 1922: Horné bašty


Objektová skladba urbanistických priestorov

     Na mape zo zač. 20. stor. zachytávajúcej ešte pôvodný urbanistický stav je severný uličný front tvorený radovou zástavbou drobných domov želiarskeho typu pristavaných ku opevneniu. Prízemný dom malých rozmerov pokrývala pultová strecha. Pozostával vždy len z jednej stavby tvaru pozdĺžne voči ulici situovaného obdĺžnika s malou hĺbkou, ktorou zaberal celú plochu parcely, severnou obvodovou stenou domu bolo opevnenie. Želiarska zástavba siahala takmer až po križovatku so Štefánikovou ulicou končila približne v strede úseku medzi križovatkami s Pekárskou a Štefánikovou ulicou domom v polohe veže. Jedinou výnimkou z prízemnej zástavby bol dvojpodlažný dom postavený v polohe 1. hradobnej veže, situovanej východne od pôvodnej Hornej brány v opevnení, od ktorého sa tiahol rad prízemných domov. Južný uličný front je tvorený heterogénnou zástavbou . Prevažne ho lemujú prízemné bočné krídla domov smerujúcich hlavnými krídlami ku severojužným komunikáciám. Približne v strede dĺžky ulice tvorí jej južnú stranu súvislá zástavba hospodárskych budov univerzitného areálu, ktoré sú s výnimkou krátkej 2-podlažnej časti na rohu s Jerichovou ulicou prízemné.

    V súčasnosti je zástavba ulice kompaktná, dodržiavajúca v princípe základné dobové urbanistické znaky ako sú výška zástavby, poloha uličných čiar a hmoto - priestorová skladba. Výnimkou sú len solitérne zásahy (najčastejšie tvarovo a veľkosťou nevhodné vikiere na zástavbe v severnom fronte a ojedinelá nekvalitná novostavba na nároží Horných bášt s Pekárskou ulicou), ktoré narúšajú dobový urbanistický stav. Architektonický stav je však narušený podstatne, pretože v nedávnom období postupne došlo k náhrade väčšiny pôvodných domov želiarskych domov za novostavby. Najzávažnejší urbanistický nedostatok má korene v 80. rokoch 20. st., kedy bola bývalá želiarska zástavba klasifikovaná Mestom Trnava ako obytná. Pre dosiahnutie požadovaného štandardu bývania pripojilo Mesto Trnava ku želiarskym domom vo vnútri hradieb novovytvorené parcely z vonkajšej strany hradieb. Tým sa jednak zásadne narušilo samotné stredoveké murivo opevnenia v dôsledku vytvárania prierazov v opevnení za účelom spojenia domov s parcelami za hradbou. Zároveň došlo aj k narušeniu urbanistických atribútov, pretože na novovytvorených parcelách vznikli murované stavby za účelom rozšírenia obytnej plochy pôvodného želiarskeho domu. Narušila sa tak pôvodná charakteristická silueta opevnenia, ktoré malo až dovtedy z vonkajšej strany voľné – nezastavané plochy na mieste pôvodnej vodnej priekopy. Časť želiarskej zástavby za areálom bývalej univerzity bola úplne odstavená za účelom prezentácie hradobného systému z obdobia jeho funkčnosti.


 

    Pamiatkové objekty

 č.d. 37, 


 

 


 

 
 
Reklama