Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Námestie sv. Mikuláša

27. 1. 2014

26.   Námestie sv. Mikuláša   (fotogaléria)


Pomenovania počas jej existencie

r. 1499: Platea Augusta in opposito S. Nicolai / Ul. slávnostná oproti sv. Mikulášovi / - okolo r. 1520: Platea magna versus Eccl. Parochialem / Veľká ulica (smerujúca) k farskému kostolu / - v 16. stor.: Theatrum superior, Superior plathea, Forum superior / Horná ul., Horné nám. / - r. 1585: Felsö piacz / Horné trhovisko / - v 17. stor.: Platea Capituli, Platea Sancti Nicolai / Ul. Kapitulská, ul. Sv. Mikuláša / - r. 1890: Fötemplomtér / Nám. hlavného kostola / - r. 1924: Mikulášske námestie – r. 1951: Svätoplukovo nám. – r. 1990: Námestie Svätého Mikuláša


Objektová skladba urbanistických priestorov

Až do 2. polovice 18. stor. bol na Nám. sv. Mikuláša okolo rovnomenného farského kostola mestský cintorín.

Nám. sv. Mikuláša je vymedzené z východu farským Kostolom sv. Mikuláša a vedľa stojacou objektovou skladbou Arcibiskupského paláca. Námestie bolo ešte na prelome 16/17. stor. rozľahlou nezastavanou plochou šošovkovité tvaru, do ktorej sa na severe plynulo rozširovala Kapitulská ulica až po Kostol sv. Mikuláša, ktorej východný front končil v polohe námestia uličným krídlom Arcibiskupského paláca. Zač. 17. stor. pristavali ku uličnému krídlu Arcibiskupského paláca v kolmom smere krídlo s funkciou arcibiskupskej tlačiarne, čím vytvorili v priestore námestia pred Kostolom sv. Mikuláša prekážku a opticky oddelili bočnú stenu kostola od námestia. Plochu medzi pôvodným uličným krídlom a naň kolmo dostavaným krídlom tlačiarne využili v 19. stor. ako okrasnú záhradu pred hlavným vstupom do paláca, čím zmenšili pôvodnú plochu námestia.

Severný front námestia tvorí farská budova situovaná hlavným krídlom v ukončení severného frontu Ulice M. Sch. Trnavského.

Západný front námestia tvorí radová zástavba 4 dvojpodlažných kanonických domov. Dve krajné severné parcely sú kratšie ako zvyšné dve, pretože končia v polohe bočnej parcelnej hranice priečnej parcely orientovanej ku Ulici M. Sch. Trnavského. Parcely kanonických domov majú v prevažnej väčšine šírky typické pre stredovekú parceláciu mesta. Krídlová zástavba parciel domov prejazdového typu obopína vnútorný dvor.

V centre námestia je situované barokové súsošia sv. Jozefa.

Súčasťou námestia je aj priestor bývalého cintorína obkolesujúci farský kostol z východnej strany vymedzený z východnej strany líniou hradieb. Námestie si podnes zachovalo svoj urbanistický stav pochádzajúci z baroka s výrazom uličných fasád obytných domov pochádzajúcim z úprav domov v 17., 18 a 19. stor.



Kultúrne hodnoty

  • Arcibiskupský palác, Nám. Sv. Mikuláša 3 – palác dal r. 1562 vybudovať arcibiskup Mikuláš Oláh ako svoju rezidenciu, keď sa Trnava po r. 1543 stala sidlom arcibiskupstva a kapituly (do r. 1820)

  • Dom meštiansky, Nám. sv. Mikuláša 5- v tomto dome sa narodil Juraj Haulík (1788-1869), 1. záhrebský arcibiskup (1853) a 1. chorvátsky kardinál, spoluzakladateľ Matice chorvátskej a Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej.



Pamiatkové objekty

 č.d.   (Dóm sv. Mikuláša),   2,    3,     4,     5,     6, 7,   8,  9     10,    12,    socha sv. Jozefa  

 


 

 
 
Reklama