Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Trojičné námestie

27. 1. 2014

  Trojičné námestie  (fotogaléria 

 

Pomenovania počas jej existencie

trnava-trojicne-namestie-1918-1.jpg

V 15. stor.: Circulum - v 16. stor.: Forum, Theatrum / Námestie / - v 18. stor.: Forum publicum, Forum civitatis / Námestie verejné, mesta / - r. 1865: Haupt platz, Föpiacztér / Hlavné nám./ -r. 1895: Franz Josef Platz, Ferencz Jozsef tér / Nám. Františka Jozefa / - r. 1922: Wilsonovo nám. – r. 1940: Námestie Andreja Hlinku – r. 1945: Benešovo nám. – r. 1952: Gottwaldovo nám. – r. 1990: Trojičné námestie

trojicne-6-10.jpg 

Objektová skladba urbanistických priestorov

      Námestie je doložené od obdobia vzniku prvej murovanej meštianskej zástavby v 13. stor. Posledný slohový stav zachytený mapou z roku 1895 zobrazuje na západnom okraji severného frontu dominantu mesta Mestskú vežu. Na jej telo sa napája severný uličný front námestia v tvare mierneho oblúka - od priameho východo - západného smeru sa mierne stáča južným smerom – smerom ku ústiu Hviezdoslavovej ul. Radová zástavba severnej strany námestia, situovaná na  krátkych a úzkych parcelách končí 6. domom radovej zástavby. Vedľa bočnej steny jeho uličného krídla vnikala (podľa historickej mapy) do námestia Hornopotočná ulica, cez ktorú v minulosti tiekol potok Trnávka. Východná strana námestia nebola nikdy urbanisticky riešená ako uličný front typického námestia. Zástavba nemala štítovú orientáciou voči námestiu a od stredoveku ju tvorilo najmä široké ústie Hviezdoslavovej ulice. Zo stavieb sem bola orientovaná len bočná -západná fasáda a juhozápadné nárožie palácovej stavby, ktorá však patrila k Hviezdoslavovej ulici, čo podporovala aj orientácia jej hlavnej fasády smerujúcej do Hviezdoslavovej ul. Tým, že severná línia Hviezdoslavovej ul. mierne predstupovala pred líniu námestia južným smerom, vytvoril tento rožný dom voči námestiu odskok južným smerom. Jeho bočná fasáda orientovaná ku námestiu vytvorila s hlavnou fasádou ostrý uhol, vzhľadom na to, že sa musela prispôsobiť toku potoka. Dom situovaný oproti - na konci južnej fronty Hviezdoslavovej ulice bol orientovaný od stredoveku hlavnou fasádou taktiež ku Hviezdoslavovej ulici a nie ku námestiu. Jeho bočné krídlo sa až po rozrastení zástavby na parcele v renesancii dostalo do úrovne dnešnej východnej línie námestia, kde si však zachovalo vždy len podružný charakter proti krídlu smerujúcemu ku Hviezdoslavovej ulici. 

     Na mape z roku 1895 je ešte zachovaný pôvodný stav južnej línie námestia, ktorá pozostávala zo 4 stavieb. Objekt na juhozápadnom nároží mal v stredoveku štítovú orientáciu ku námestiu (na mape ho už vidno so zmenenou orientáciou ku Hlavnej ulici), za ním v radovej zástavbe nasledujúce dva domy majú krátke , ku námestiu orientované parcely, celé zastavané krídlovou zástavbou obopínajúcou dvor. Zatiaľ čo uličné krídla prvých dvoch domov od západu držia pomerne priamu východo - západnú líniu, hlavné krídlo 3. domu situovaného na ich východnom okraji je strmo odklonené smerom severným (pričom bočné krídla sa od severo - južného smerovania odkláňajú smerom východo -západným) čo vytvára náznak akoby ukončenia námestia kútom. Medzi týmto odkloneným domom a bočným krídlom posledného domu južnej fronty Hviezdoslavovej ulice, ktoré smerovalo v priamej severojužnej línii tiekol v minulosti potok. Na mape z roku 1895 je už potok v rozsahu celého námestia zapustený pod zem a na jeho mieste tu medzi oboma domami stojí solitérna (podľa fotografií prízemná) stavba v pôdorysnom tvare písmena „T“, ktorá bola pôvodným bitúnkom. V tomto mieste bolo územie niekdajšieho koryta a jeho okolia rozšírené na spôsob menšieho námestia a názov Zelený rínok. Do Zeleného rínku smerovali aj zadné časti dvoch parciel orientovaných ku Hlavnej ulici. 
      Dnes sa v slohovom urbanistickom stave zachovali západný front námestia, ktorý je pokračovaním západného frontu Hlavnej a Štefánikovej ulice a severný front po úroveň niekdajšieho koryta potoka, t.j. po polohu bývalého vyústenia Hornopotočnej ulice. Pôvodná urbanistická situácia severnej časti východného konca strany námestia zanikla pri výstavbe monobloku pošty v 40. rokoch 20. stor., ktorá nahradila 2 domy ukončujúce severný front Hviezdoslavovej ulice, z ktorých západný čiastočne ohraničoval bočnou fasádou námestie. Zároveň zaniklo aj vyústenie Hornopotočnej ulice do námestia. 
      Z južnej strany je pôvodný len dom na juhozápadnom nároží, situovaný na križovatke Hlavnej ulice a námestia, na mieste ďalších dvoch meštianskych domov a budovy bitúnku vyrástol v zač. 80. rokov 20. stor. hmotovo objemný solitérny objekt bývalého domu kultúry ROH, ktorému padla za obeť aj pôvodná štruktúra parciel 5 domov orientovaných čelami ku Hlavnej ul. 
  •   Mestská veža 
  V severozápadnom kúte Trojičného námestia je zabudovaná vysoká hranolová stavba, tzv. Mestská veža. Od doby svojho vzniku v roku 1574 až podnes je najvýznamnejšou a najvýraznejšou dominantou sídla a spolu s farským kostolom sa najviac podieľa na jeho charakteristickej siluete. Je dobre viditeľná zo všetkých polôh vnútri historického jadra i z okolia. Najvýznamnejší a najcharakteristickejší je pohľad na ňu od juhu po celej dĺžke Hlavnej ulice. Tento pohľad bol od počiatkov fotografie najviac zobrazovanou časťou mesta. 
   Na voľnej ploche Trojičného námestia sa nachádza Súsošie Najsvätejšej Trojice z roku 1695. Súsošie bolo pôvodne čelom orientované na sever, avšak potom ako ho v 40. rokoch 20. stor. zdemontovali ho po opätovnom postavení začiatkom 90. rokov 20. stor. jednak mierne posunuli juhozápadným smerom, tak aby bolo pohľadovo exponovanejšie z Hlavnej a z Hviezdoslavovej ulice a ho obrátili o 90 stupňov, tak aby čelom smerovalo na východ, aby pri čelnom pohľade jeho pozadie netvorila novostavba domu kultúry. Súsošie je pohľadovou dominantou celej východo - západnej komunikácie (Divadelná ul., Trojičné námestie, Hviezdoslavova ulica, Ul. M. Sch. Trnavského a námestie sv. Mikuláša). 
 Tradične zažitý a pre Trnavu charakteristický je pohľad pri pohybe po východo - západnej osi od východného okraja sídla na trojicu významných architektúr situovaných za sebou: najvzdialenejším objektom, ktorý sa nachádza na západnom okraji sídla a pôsobí ako dominanta a západný optický uzáver východo - západnej komunikácie je hmota priečelia s vežou  františkánskeho barokového Kostola sv. Jakuba. Pred nimi vnímame secesne upravené priečelie mohutnej budovy trnavského divadla a pohľad vrcholí pred nimi predstúpeným Súsoším Najsvätejšej Trojice. 

 

 

Pamiatkové objekty:

č.d. 1,      2    3,     4,      5,     6,      11, trojička

 
 
 
Reklama